Na nejakej terase by to s určitosťou zaniklo v poryvoch vetra, ale "bonusový" studený vzduch donútil maškrtníkov usadiť sa v interiéri cukrárne. Veľmi to tam "nehučalo", tých pár detí poslušne "bagrovalo" zákusok, preto bolo počuť aj to, čo by som si osobne nevypočul ani omylom. Išlo to od vedľajšieho stola, kde sedeli dávno dospelé deti ( "mladí", asi manželia ) s otcom, ktorého zobrali vyvenčiť z domova dôchodcov. Občasné útržky diskusie tomu nasvedčovali.
Z nejakého dôvodu sa u nich reč zvrtla na ďalší, aktuálny vojnový zločin rusov, v podobe útoku na sídliskovú infraštruktúru mesta Kryvyj Rih. Podrobne sa o tom píše v článku pod linkom a fakty o dopade bomby vyvracajú tvrdenia rusov. Z nich je už každému príčetnému človeku nevoľno, nie sú schopní ani ako - tak hodnoverne klamať, hoci "iba klamú".
Útočili "vysokopresnou" raketou Iskander na reštauráciu plnú vojakov, raketa dopadla 100 metrov od nej, ale len 30 metrov od detských preliezok. Na titulnej fotografii z denníka "N", dopadla raketa (malá červená kružnica) asi sto metrov od reštaurácie (veľká zelená kružnica) a iba tretinu tejto vzdialenosti od detského ihriska (modrá kružnica).
Na otcove slová ( prečo o tom začal ? ) z ruskej propagandy o oprávnenosti útoku reagoval "mladý pán" slovami :
"Apko, však tam roztrhalo 9 detí, kúsky ich tiel zbierali do košov, chápete, obeťami sú deti" a nie vojaci.
Senior sa nedal vyviesť z "propagandistickej rovnováhy" ani na sekundu. "Veď tam boli vojaci", znel argument z propagandy.
"Apko, pochopili ste, detské telá zbierali do košov, roztrhalo detské telá, nie vojakov".
Senior sa cítil ako ryba vo vode a pomaly začal zvyšovať decibely :
"No a čo, deti tam nemali čo hľadať, strieľali na vojenský ciel, na vojakov a to sa vo vojne deje".
Zrejme by sa debata zvrhla na hádku, keby mladší šikovne neotočili a nezmenili tému na kvalitu konzumovaných zákuskov a rýchlo sa nesnažili objednať si ešte niečo. Proste improvizovali, tlmili nastupujúce emócie.
Pripočítajme k tomu komunitu seniorov, ktorí vo vojne prišli o rodičov. Takých je mnoho a ich strata, často v dôsledku mučenia a iných drastických príčin, je pre žijúce potomstvo doživotnou traumou. Bolo to evidentné aj z televíznych rozhovorov s účastníkmi osláv oslobodenia Bratislavy. Dojatia sa nedokážu dodnes ubrániť, čo je pochopiteľné.
Niečo však nechápem. Nebráni im to oslavovať nástupnícku armádu osloboditeľov, hoci sa opätovne realizuje ako agresor a propaganda verejne šíri plány budúcej agresie. Pred vpádom fašistov do ZSSR bola Sovietska armáda tak isto agresorom. V roku 1940 napadli Fínsko, následne vtrhli do Poľska z východu. To však pravda nie je, v súčasnom Rusku je história "prepracovaná" a naopak, Fíni ich údajne vyprovokovali. Prehlásiť verejne, že ZSSR napadlo Fínsko, je na basu, ktorou sa vyhrážal cárov historik priamo v ruskej televízii. "Katyň" priznal až Gorbačov, dovtedy to váľali na Nemecko.
Zásluhy za oslobodenie nikto nikomu neberie, to však neznamená, že históriu môžeme v mene nehynúcej slávy sovietskej armády ohýbať.
Žijú v mantineloch cielenej propagandy (čo sa nehodí, prečiarknite ), čo sa náramne hodí malému cárovi. Dokázal to do posledného detailu priamo na oslavách oslobodenia Bratislavy. Po boku s "hailujúcim" fašistom a veľvyslancom agresora, natáral nezmyslov o pasívnej obrane našej armády voči prípadnému príchodu rusov až po nákup "nejakých zbraní", pretože nič nemáme. Tie "nejaké zbrane" nakupujeme z USA, Izraela a od severanov, čo nie je prekážka, dojaté plénum detaily nesleduje a nevníma.
Tým chudákom s ôsmimi krížikmi na krku to stačí k životu v emotívnom rozjímaní nad spomienkami na "májové dni", na príchod osloboditeľov. Rubovú stránku oných "májových dní" si pamätať nemôžu a predpokladám, že nikdy ju nevnímali tragicky ani v prípade, ak o tom niečo počuli. Bola to cena za slobodu a do dnešných dní ňou je a naveky bude. O tom sa jednoducho nehovorí...
Stačí v nich živiť emotívne spomienky a oni budú poslušne hlasovať za svojho tútora. Že zo seba urobil na bratislavskom Slavíne tajtrlíka, to si nikto z nich nielenže nevšimne, ale opojení hrdosťou sa za neho aj pobijú.
Kôrnatenie ciev a Alzheimer ( priebeh je rôzny ) sú spojencami dezolátov a sú schopní zabezpečiť viac voličov ako najlepší predvolební makléri a najlepší demokraticky zmýšľajúci politici. Tak prečo to nevyužiť...
Zdroje : Linky v texte
