Mal som pocit, že v služobnom priestore pred kuchyňou stojí jedna z verzií "Jánošíka" v odeve od šporáka, chlap ako hora. Keby mal v ruke nejaký nôž, začal by som sa obzerať po "odsúdenom prasati". To však bol len prvý dojem na základe letmého pohľadu. Ako som neskôr zistil, v osobe vysoko profesionálneho hotelového kuchára sa skrýval láskyplný otec piatich detí, každým "cólom" oddaný svojej rodine. A že by sa tých "cólov" na jeho výšku zmestilo dosť, to je fakt. A nielen to. Ako sa ukázalo, "stál pevne na zemi" aj z iného pohľadu.
Šúľance so strúhankou neboli podľa môjho gusta ( masla dosť, ale málo strúhanky ), tak som nabral odvahu a požiadal ho o nejaký lekvár. Nebol v ponuke, ale neodmietol, vzal môj tanier a za pár sekúnd sa vracal z kuchyne s lekvárovými šúľancami. Nasledujúci deň sa to zopakovalo so "suchými" lievancami ( pre mňa suchými ) a zase neodmietol, pritom sa mohol jednoducho vyhovoriť na obsah menu, ktorého sa zrejme musel pridržiavať, zároveň ako sme sa dozvedeli, bol v kuchyni dosť "osamotený" na daný objem stravy.
Pri odchode sme sa mu chceli poďakovať za ochotu a chutné jedlo. Bolo skvelé, na tom sme sa zhodli všetci. A tu zrazu sa nečakane rozhovoril, z chlapiska sa zrazu stal citlivý chlapec, akoby ho práve v tej chvíli zasiahla vlna nostalgie, alebo sa len potreboval niekomu vyžalovať :
"Som rád, že ste boli spokojní, ale ja som tu dnes naposledy. Mám 5 detí a zo zárobku 960.- € ( hrubé, čisté, nepýtali sme sa ) ich neuživím. Pracoval som v zahraničí, bolo to fajn, vrátil som sa však domov, chcel som ich mať na očiach, vychovávať ich. Bez peňazí je to ťažké, omnoho ťažšie je poriadne nevidieť svoje deti vyrastať. Nevyšlo to a preto odchádzam znovu. Tentoraz si ich beriem so sebou. Nemôžem ich nechať tu. Viete, môjmu otcovi som musel zablokovať účet. Peniaze posielal na účet Smeru. Celá dedina je do Fica zbláznená, to sa pochopiť nedá, hotový ošiaľ. Namiesto vnúčat podporuje...ach - jaj". ( O manželke nepadlo ani slovo a takticky sme sa zdržali otázok týmto smerom... ).
Možno by pokračoval aj ďalej, ale musel "na pľac", bufetové stoly sa pomaly vyprázdňovali a evidentne mu profesionálna povinnosť velila upratať čo sa dá bez odkladania. Nechceli sme ho zdržiavať, tak sme sa rozišli so zmiešanými pocitmi, on sa zrejme ešte nevyrozprával úplne. Možno niekomu inému, naoko dôveryhodnému, svoje nie najpríjemnejšie pocity odhalí "do dna".
Nezávidím mu ani sekundu jeho života s otcom fanatikom a celou sfanatizovanou dedinou. V podstate sa z neho stáva "utečenec", ktorý s celou rodinou uteká pred niečím nepríjemným. Predchádzajúci dlhší pobyt v zahraničí ( zrejme na Západe, kde by mohol inde schopný človek pracovať... ) ho dostatočne presvedčil o "nemilosrdných krvilačných chúťkach kapitalistov", o ťažkom živote na Západe, kde sú v noci po tme a v zime mrznú rok čo rok, o úmysloch Západu a jeho obyvateľstva "zožrať každého za živa" a to hneď.
Čo iné mu ostáva ako sa vydať do sveta, utekať dokonca pred vlastným otcom a sfanatizovanou dedinou. Ako považovať takého starého otca za starého otca, ktorý považuje politickú stranu za väčšie bohatstvo ako 5 vnúčat ? Otec je otec, hoci sa od rodiny odklonil. Kto vie, ak syn s vnúčatami odíde, či sa na starobu o neho postará Smer ? Ja byť v koži syna, otca neriešim a starám sa výhradne o svoje deti. Nech sa o neho postarajú na "Súmračnej".
Počas študentských časov ( 70. a 80. roky ) hovoril spolužiak z krajného severovýchodu, že rodina s 5 deťmi stavala svojpomocne dom. Súčasne sa v dedine riešil obecný vodovod a vtedy ešte predseda MNV žiadal od obyvateľstva pomoc, aby ho mohli dokončiť. Táto rodina neprispela na vodovod, stavali predsa dom. Ale farár bol úspešnejší, na kostol prispeli vtedy slušnou sumou 10 000.- Kčs. Tomuto so sebazaprením rozumiem teraz a rozumel som aj vtedy. Silná "viera" niekedy urobí na prvý pohľad nepochopiteľné veci...
Starému otcovi, podporovateľovi Smeru prednostne pred vnúčatami, však neporozumiem nikdy...
PS : Ak sa náhodou pán kuchár nájde v texte, prajem mu veľa úspechov a šťastia v novom pôsobisku a výchove rodiny. Aj šťastie bude zaručene potrebovať, hoci odborného "kumštu" má evidentne na rozdávanie.
Zdroje : foto : Zdravotnícky denník
