Súdruh Šalitroš, novopečený štátny tajomník na ministerstve informatizácie sa nemiestne vyhráža celej krajine a Bratislavčanov, žijúcich v priľahlej oblasti k "vyplakanému" ( skôr "vypálenému" ) ministerstvu ohrozuje priamo na životoch. Jeden by si to možno ani nevšimol, ale našlo sa pozorné oko, alebo presnejšie "bystrá hlava", aby varovala pospolitý ľud.
O čo vlastne ide ?
Súdruh sa v časoch vrcholnej etapy iluzionistického čísla nenápadne a hneď niekoľkokrát podelil so svojim trápením so spoluobčanmi. Musel utekať na toalety vypustiť obsah žalúdka zo schválenia niektorých zákonov v parlamente. Jeho telo neunieslo pohnutie mysle, vražedný vnútorný boj so svalstvom ramena, ktoré údajne muselo konať v duchu koaličnej zmluvy. A konalo.
Nastali iné časy, ako sa ukázalo, na "trafiku" nebolo potrebné ani nechať sa na fronte zmrzačiť. Stačilo vydierať v správnom momente náhlym uvedomením si svojich chýb a chýb celej koalície, nahlas činiť pokánie a ochotu všetku krivdu napraviť. Úspech sa dostavil a s ním aj eufória a hodnotenie predchádzajúcej činnosti z čias "dvíhania rúk" za čokoľvek, čo nadiktoval "šéf".
"Vykonali sme kus dobrej práce v parlamente", znelo od súdruha Šalitroša hodnotenie tohoto obdobia v tomto zmysle. "A rovnako dobrú prácu budeme konať aj na ministerstve". To akože naozaj ?
Ak si to spočítame, dostaneme sa k nečakanému výsledku. "Kus dobrej práce" znamenajú zrejme tie avizované poststresovými neurotickými reakciami vyvolané cvičenia "horného C" na toalete parlamentu, nakoľko hlasovanie za niektoré zákony sám súdruh definoval ako neospravedlniteľný poklesok voči morálke sociálno - demokratického poslanca. Čo dodať, pohlo sa v ňom "svedomie", hoci jeho prebudenie prišlo v nejakom "magickom čase", čase, keď sám "šéf" začal boj s kropajami "studeného potu". Vydieranie fungovalo...a voliči ho dokonca začali ľutovať...
A zase ide vykonávať ešte väčší "kus dobrej práce" za pomoci "supermana zo zahraničia" v disciplíne čerpania Eurofondov.
Priznám sa, zalial ma studený pot. Hrôza pomyslieť na bratislavské ulice v okolí ministerstva informatizácie, hrôza pomyslieť na fasádu samotnej budovy. A čo interiér ? Ak sa do výkonu "dobrej práce" pustia s posilami a tým, čo si myslím že príde na radu, dopredu ratujte a volajte hasičov. Ulice budú splachovať vo dne v noci a v prúde "očistnej kúry" sa povezie minimálne polovica nepohodlných zamestnancov. Aby mohla byť nahradená vlastnými a hlavne lojálnymi...
Remišovej konferenčný stôl by mohol ledačo zachrániť a ušetrí aspoň rozkroky referentov od prvotného prúdu "dobrej práce". Nakoniec si ho ešte budú pochvaľovať.
Nevinné reči, nevinné sebaľutovanie a nakoniec sa z toho vykľula možnosť "všeobecného ohrozenia". Veď načo by nám bola vojna a bratská výpomoc záchrancov ? My sa zlikvidujeme spoľahlivo aj sami, hoci aj "dobrou prácou dobrých pracovníkov" v prospech ľudu a budúceho ľudovodemokratického bordelu.
Chudáci, toľko práce...
Česť práci !
Zdroj : https://komentare.sme.sk/c/23468013/nezvycajne-uprimny-politik.html
