Čítal som to niekoľkokrát, medzitým premýšľal, analyzoval a znovu čítal. Márna snaha, neuspel som so svojimi skromnými jazykovými a analytickými schopnosťami. Teraz hromžím nad svojou neschopnosťou a priznám sa, začal som dokonca uvažovať o možnosti mojej nedostatočnej jazykovej vybavenosti. Nebol by som jediný, ktorý sa so slovenským jazykom nedokázal dostatočne kvalifikovane vysporiadať. Analytické myslenie ma okrem iného živilo, ale že by som až tak išiel z kopca ?
List opravil profesionálny slovenčinár a náležite ohodnotil, ale podstatu nezistil. Zrejme ju ani nehľadal. Nižšie je fotografia ( bolo nutné ju pootočiť a orezať z dôvodu rozmerov ) opraveného originálneho textu zo sociálnych sietí - FB , pod linkom. Veľmi zaujímavý je aj začiatok jej príspevku na profile k tomuto listu, v dokonalej korelácii s textom listu.
Ale poradím si a vykrútim sa zo slučky za každú cenu. V občianskom preukaze mám napísané, že "národnosť maďarská". Narodil som sa v prihraničnej oblasti, kde ľudia hovorili ako im huba narástla. Prioritne, z deväťdesiatich deviatich percent prevládal jazyk maďarský, v miestnom prevedení skôr urážka spisovného jazyka. Tzv. "kuchynská verzia", veľmi účelne dopĺňaná slovenskými slovami. Čo bolo jednoduchšie vyjadriť slovenským slovom, napríklad názvy ako "interné oddelenie ( v nemocnici )", "súdružka učiteľka" a podobné, to sa do hovorovej reči zakomponovalo v Slovenčine s maďarskými koncovkami. Napríklad : "Súdružke učiteľke" = "Súdružka učitelkának" ! Bola to občas milá dvojjazyčná hatlanina, ale všetci si rozumeli.
Tieto deformácie zo mňa definitívne vyhnala až škola, ale sú to fakty a ako výhovorka to obstojí viac než dobre. Tu mi musíte pritakať a nebrať mi ilúzie, pretože si ich ani nenechám zobrať. Okrem toho v mojom veku už mám nárok aj na "malé nedostatky" v jazykovej výzbroji, čo si však nezamieňajme s jazykovou kultúrou a štylistikou. Občas zahapruje gramatika menej frekventovaných slov a ak zaúraduje nepozornosť...
Tak a je to, som so sebou spokojný !
"Očistil" a "vyvinil" som sa dôstojne, ale pani ministerka to bude mať ťažšie. Je mladšia a krajšia ( priznám sa, posledne som bol k nej trošku drzejší vo výrazoch ), z vôle voličov a iných, mne neznámych síl, zastrešuje významný štátny úrad. Nechcem rozoberať čo by sa stalo, keby sa ocitla v kresle ministerky školstva. Ale to je len neuvážený kacírsky nápad. Nechcem rozoberať ani to, ako súvisí kultúra vo všeobecnosti s jazykovou kultúrou a už vonkoncom nie, ako súvisí štátny jazyk s ministerským kreslom.
Veď spomeňme si na staré zašlé časy. Pre prijatie "jazykového zákona" viedla jej "materská strana" s inými klaunmi v popredí križiacku výpravu. A teraz toto ?
"Preceda" si nič nevšimol ? Napríklad, M.R. Štefánik pri vzniku prvej Československej republiky nebol ? Nech to skúsi verejne povedať na námestí v obci Košariská, rodisku Štefánika. Bude z neho ( z nej by to lietalo ľahšie ) lietať aj perie...
Ale ja som si toho všimol dosť a pán minister Baxa, aj vy by ste mali vidieť to isté !
Pani ministerka sa nevie vysporiadať s úspechom, ktorý jej spadol z neba. Emocionálne sa rozložila na protóny, neutróny, elektróny a iné subčastice vesmíru. Aby svoj "úspech" strávila a vnútorne sa s ním vysporiadala, potrebuje vykonávať "kompulzie" ( v odborných textoch o obsedantno - kompulzívnej poruche sú kompulzie definované ako tzv. rituály, činnosti, na potlačenie obsedancií ( obsesií ), čiže predstáv a bludov, ktoré postihnutej osobe vnúti mozog ). V jej prípade je to nutkavá činnosť na presvedčenie samej seba o svojej "veľkosti", činnosť na transformovanie jej zničujúceho emočného rozpoloženia na obyčajný self promotion, self praise. Emočný tlak pracuje na plné obrátky a derie sa aj do zahraničia. Pre Boha, pochopia to vôbec ?
Komplikované ? Však som Maďar, čo čakáte ?
Ale zjednoduším to, nech to pochopia aj tí, ktorí mi vytrvale vypisujú a vnucujú svoje myšlienky, sú to znalci mojich pohnútok na písanie. Zároveň odmietajú pochopiť, že tie skutočné informácie nie sú na FB, ale niekde inde. Nevidia rozdiel medzi skutočnou objektivitou a vlastnou pravdou. Priznám sa, dozvedám sa o sebe zaujímavé veci a netušil som o nich. Dokonca som bol povýšený na novinára, čo mi nesmierne lichotí...Iné detaily sú nepublikovateľné.
Tak teda nález :
Ona sa potrebovala pochváliť českému ministrovi kultúry, Martinovi Baxovi, že aj ona je ministerka a vo svojom úrade má aj vplyv !!! Stal sa z nej "niekto".
To je všetko, čo je napísané medzi riadkami. List a jeho obsah je číra kamufláž, spackaný nosič týchto dvoch informácií.
Pripomína mi to krajčíra z rozprávky bratov Grimmovcov. Zabil sedem múch jednou ranou, na opasok si vyšil nápis "sedem jednou ranou", ale že to boli muchy, to tam nebolo. Kto to čítal, triasol sa od rešpektu, ale neopýtal sa na detaily. A on si užíval MOC.
Jóóój, vplyv, MOC ! To je to pravé orechové ! Keby našla relevantné príležitosti a dôvody, písala by aj iným ministrom. Ako by to riešila, keby sme od jej menovania do úradu až do konca roka nemali s ČR žiadnu spoločnú spoločensko - politickú udalosť ? Emócie by ju aj roztrhali, leda že by sa ventilovala medzi svojimi na FB. Ale to je "malá náplasť na tak veľkú ranu". Vyššie, musí to ísť vyššie...
Už sa teším na list, ktorý pošle do Budapešti. Iný spoločný sviatok nemáme, ale odporúčam Vianoce, tie majú aj tam.
