Kdesi som čítal, že hudobní kritici vnímajú tvorbu Oskara Rózsu pozitívne. Nie som hudobník, hoci mám rád aj klasickú operu v "taliančine", pokiaľ hlas sopranistky nerozbíja okenné tabule a hudba nepostráda melódiu. Vyrástol som na rock and role, dodnes nedám dopustiť na dobových protagonistov zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Umelca, kvalitného hudobníka, vnímam ako "nestranného". Pochopiteľne, vždy tu boli a budú sociálne ladené "protestsongy", ale patrí štátna hymna do tejto kategórie ?
Len tak na okraj, keď pred časom vystupoval O. Rózsa s nemenovanou speváčkou na preplnenom zvolenskom námestí po Olympic - u, po pár minútach ľudia postupne pomaly odchádzali...Priznávam, nebol v závideniahodnej situácii a jeho tvorba nemusí byť každého "šálkou kávy".
O to bolo moje prekvapenie väčšie, keď som si otvoril krátky článok pod linkom s fotografiou. Konečne je to vonku, zrazu sa pán O. Rózsa vyprofiloval. Žiadny pán, ale súdruh, obdivovateľ plochozemcov a antivaxerov so všetkým, čo k tomu patrí. On nás zakategorizoval, rozdelil na "nás" a "tých druhých", tým pádom sa pre mňa stal "súdruhom".
Napadla ma aj taká možnosť, či náhodou nepotreboval "založiť". Človek nikdy nevie a s jeho inteligenciou si nakloniť "oficiálne slovenské celebrity aktuálneho kultúrneho neba" je hračka. Je to však len myšlienka, realita vyzerá úplne inak. Aspoň tak to vyznieva z titulnej fotografie, v Londýne vládne viac ako priateľská nálada. Trio Machala, Rózsa, Bombic postráda už len "slovenskú orchideu" a Leonarda da Vinciho slovenskej kultúry v jednej osobe.
Súdruh Rózsa, sa vyjadril dosť nevyberane na adresu "tých ostatných", predpokladám, že skupiny občanov, ktorí nemajú príliš veľa pochopenia pre skupinu "je nás niekoľkonásobne viac" ( text uverejnený v denníku "N" ) :
„Ja tú hymnu nerobím pre vás. Vy ste stále nepochopili, že to nie je vaša hymna. To je hymna pre úplne inú skupinu ľudí. A verte, že je ich podstatne, niekoľkonásobne viac, ako je vás. Bez ohľadu na to, ako hlasno škriekate. Váš čas sa radikálne kráti. Tak, prosím, zalezte do vašich dier“.
Fotografia dáva tušiť, že jeho "odkaz pre spoluobčanov" by nemal nikoho prekvapiť. V kontexte celého kšeftu s ministerstvom kultúry ani neprekvapuje. Ponúka sa mi však komentár, ktorý si nechcem nechať pre seba. Je to skôr konštatovanie a námet na zamyslenie sa pre súdruha umelca, hudobníka.
Súdruh Rózsa, ak vás bude musieť "živiť" ako umelca cieľová skupina ľudí, pre ktorú ste údajne vytvoril hymnu, ruky budete mať "vyťahané" od lopaty a budete hrať akurát tak futbal a nie na klavíri. Ak vôbec ešte nejaký klavír bude k dispozícii.
K fotografii len jednu drobnú poznámku, dokonale vypovedá o mentálnej úrovni "kolegu" Bombica. V póze moriaka ( tak to vyzerá ) je sám sebou...
História hovorí, že takáto sebavedomá "väčšina", presnejšie jej virtuálny svet hojnosti a radostného života, tu už bola. Vyšla na "psí tridsiatok" a obrátila sa proti sebe samej, čuduj sa svet, vlastná masa. Súdruh, neprekvapuje ma, že sa na "ten zbytok" pozeráte ako na prašivcov, hoci sme zatiaľ rovnocenní občania krajiny s jednou Ústavou.
Deformovaná myseľ "rovných a rovnejších", vždy kategorizovala občanov, ale ja som spokojný aj v skupine "druhej kategórie". Ak "väčšine" "naša hymna" zacelí mozole, zruší chudobu a nízke dôchodky, pokojne si ju privlastnite. Uľaví sa všetkým, aj "menšine", nebude musieť vašu "väčšinu" až do súčasnej a budúcej ( po Novom roku nastúpi realita ) miery živiť.
Pre pochopenie širších súvislostí raz dozreje aj čas. Mám obavy, že už bude neskoro na škriabanie sa za ušami, ale na Slovensku už je to raz tak. Najprv musí Slovač naraziť, rozbiť si čumák a potom sa možno poučí, možno...Skôr si však myslím, že bude vytrvale hľadať pomyselný plot na konci plochého sveta dovtedy, kým neutečú všetci tvoriví ľudia na Západ. Umelci nie sú výnimka.
Ale to je už o niečom inom...
Zdroj : denník "N"
