Plíživé až nenápadné tango unikajúce pozornosti povrchného diváka skrýva vo svojej hĺbke vášeň, lásku, vysoké napätie miliónov Voltov, z ktorého sa do okolitej atmosféry praskaním uvoľňujú svietiace vlákna výbojov. Po voľbách predviedol Pellegrini presne takúto show. Laik videl a počul len "tancuj, tancuj, vykrúcaj, vykrúcaj" až sa chvíľami zdalo, že sa pustí do výstavby, ale on namiesto stavby drgol do piecky a tá sa samovoľne rozsypala. Alebo ak chceme aby to ladilo s nadpisom, buduje rumovisko, smetisko.
Na jeho vrchole, ako správny kohút zo sedliackeho dvora, stáť nemôže. Obsadil ho iný hlásnik nového dňa, ostrieľaný bojový kohút samonasieracieho typu, ktorý má spadené na celý svet. Najnovšie oživuje Golema z roku 1938, zákon z USA proti nacistický agentom a ide ho dávať do súvislosti s mimovládnymi organizáciami v civilizovanej Európe. Ministra pre zahraničie nemá, ale už mení zákony. ( Že by sa s ním nechcel spolčiť žiadny rešpektovaný diplomat ? ) Akosi sa javí nevyrovnaný, zo dňa na deň kikiríka v inej tónine, straší, potom je milý a zase straší. Ozajstný kohút sa stará o dvor denne rovnako.
Pellegrini by musel byť nejakým spôsobom obmedzený, keby nevidel stavebné prvky piecky, ktoré sa z časti kumulujú z jeho rodnej hrudy a jej okolia. Tí o sebe hlásajú ideu tvrdej skaly, farebne sa nápadne podobajúcej na hlinené nepálené tehly z nekvalitnej, "nevypracovanej" hliny, popraskanej na páliacom slnku. Skazu stavebných pilierov dokoná dážď bumerangov, vracajúcich sa na hlavu "hlinených skál" z minulosti a v neposlednom rade samotná kvalita základného materiálu. Musel to vidieť a vedieť, ale ja nič, ja muzikant, nezodpovedám za celú stavbu, len za môj materiál. Aká naivita stavbára, alebo ak chceme nerešpektovanie príslovia o najslabšom článku reťaze...
Jeho distingvovaná povaha je v rozpore s dlhodobou koexistenciou so smetiskom, samonasieracím agresívnym kohútom na ňom. Nejaký čas v jeho blízkosti vydrží, však nemusí s ním dýchať vzduch na jednom mieste. Potom sa vydá za svojim cieľom. Neboli to spoločné ciele, ale tlak sliepok, poznajúcich agresívneho kohúta zo starého dvora, jeho schopnosti vyhrabať dostatok potravy pre všetkých a ochrániť poslušných.
Zase začína tancovať plíživé tango a pomaly, sotva oku viditeľne, začína meniť kroky. Až sa za pol roka z neho stane razantné tango vášne a lásky s iskrivými výbojmi v podobe túžby po víťaznom ťažení na piedestál najvyšší a najčestnejší. To je cieľ tanečných kreácií s počiatočnými neistými krokmi pre diváka z ktorých sa stanú majstrovské kreácie oceniteľné aj pani Hubovou.
Opakuje sa, stal sa čitateľným a tie reči o spoločenskej objednávke musíme čítať pomedzi riadky. Pomaly podsúva, dávkuje a obkračuje pevné body po úzkych rímsach. Uniká priamej konfrontácii s realitou, kalkuluje, ale ani by nemusel. Neexistuje jeho divák, obdivovateľ a fanúšik, ktorý by s kandidatúrou, víťazstvom v súťaži tanca do paláca, nesúhlasil. A bude mať aj iných divákov, ktorí to privítajú s aplauzom.
Názory kapitána sú dôležité ako zábradlie na prízemí, nakoľko je v pozícii kefky na leštenie drápov kohúta. Ak chce byť v jeho blízkosti, aj pozícia spotrebného materiálu mu musí vyhovovať. Je ochotný si priniesť bič, aby si na jeho chrbte kohút uľavil od "prepätia" v hlave a duši, len aby ho z dvora nevykázal. A s takýmto "sluhom" osobne Pellegrini nebude dlhodobo zdieľať "spoločné koaličné lóže".
Tak, pán Peter Pellegrini, kedy kápnete božskú ?
Titulná fotografia : Denník "N".
