Čakal som na kontrolné vyšetrenie pred dverami "mojej" ambulancie. Čakáreň je spoločná s inou ambulanciou, preto sú pacienti často pomiešaní, ale nijako to prevádzke nevadí. každý si počká na to "svoje".
Mne chýbalo ešte cca 15 minút do termínu a trošku znudene som sa mrvil na stoličke. Hneď na prvý pohľad zaujala zrejme každého z prítomných "nadmerne zhovorčivá" pani niekde pred "šesťdesiatkou". Ako sa neskôr zistilo, zabudla si zdravotnú dokumentáciu a s takou neotesanou okľukou sa snažila od ostatných zistiť, či ju bez nej lekár nepošle domov, že to skôr pôsobilo závanom dobového výsluchu v "Bartolomějskej", Praha 1.
V tom sa zjavil "ON", ujko s francúzskou barlou. Prvý dojem by ho radil najskôr do kategórie "bezdomovec". Ako sa ukázalo, on to žiadny bezdomovec nebol.
Sadal by si vedľa mňa, keby ho hnáty poslúchali. Pochopil som a podal mu pomocnú ruku na opretie. Zafungovalo to a s veľkou úľavou pustil svoju chatrnú telesnú schránku do opierky tvarovanej stoličky. Sotva si vydýchol, totiž chôdza ho evidentne vyčerpávala, tie "jeho dvere" sa otvorili a vyšla sestrička. Poznali sa zrejme dlhšie, nakoľko spustila na neho hotový uragán výčitiek.
Obsah nie je podstatný, podstatné je to, že ho poznala zrejme dlhšie, napriek tomu si neodpustila dať jednoznačne najavo, kto je tu šéf. Keď skončila a vošla do ambulancie, tíško poznamenal : "To mám za šesťdesiat odrobených rokov v zdravotníctve ako lekár". Ukázalo sa totiž, že cestu meral zbytočne. Sestra vyšla znovu a dokončila objasňovanie detailov, náhle zmeny v ambulancii a systém fungovania "odberov doma".
On evidentne potreboval "usmernenie" a pomoc. Hoci sa to nezdalo, ale mohol mať "slabšie chvíle", kedy sa detaily "strácali" a fakty trošičku miešali.
To si už ujko aj oddýchol a sem - tam aj odpovedal na otázky "vyšetrovateľky". Chopila sa svojho remesla okamžite a verím tomu, že pravidelné odpovede by jej vymazali aj účel návštevy lekára. Po pár minútach sestra z "jeho ambulancie" odchádzala, bez lekára sa nedá robiť nič a pobral sa aj ujko.
Vstávanie mu išlo podstatne ľahšie ako sadanie, ale pomocná ruka sa zišla. Keď sa ako - tak narovnal, otočil sa ku mne čelom a ďakovanie za pomoc vyznelo ako z úst šľachtica. Pokračovanie bolo samozrejmosťou, akoby sa trošku hanbil za svoj "nemotorný" stav, ktorý potreboval objasniť, teda referoval :
"Viete, zrazilo ma auto. Prešiel mi po obidvoch chodidlách a pravý členok sa niekoľkokrát zlomil, ľavý bol len pohmoždený. Dva mesiace ma dávali dokopy a konečne som mohol ísť domov. Na mojom poschodí bola chodba mokrá, asi po upratovaní. Kým som si to všimol, už som letel. Zlomil som si stehennú kosť. To preto tie barle, to preto tá nemohúcnosť, inak by som ich nepotreboval. Dokonca keď kráčam, musím si stehno pridržovať, bolí veľmi a pri každom kroku, ale čo spravím, ísť musím".
Až v pri tomto jeho prejave som si všimol jeho naozajstné vnútro, jeho hĺbku duše. Totiž vystavil ju akoby do výkladu a predpokladám, že bez nejakého bočného úmyslu. Ukázal svoju prirodzenosť. Odkaz láskavej usmiatej tváre nijako neovplyvnili ani početné vrásky a síce značne zapadnuté, ale zaručene "dobrácke oči". Vek mu nijako neubral na osobnom kúzle dobráka a to mu muselo byť okolo 85 rokov.
"Tak je to teda" a chvíľku sme sa na seba pozerali s úsmevom na tvári a pred otočkou ešte nezabudol na slovo "ďakujem", ktoré akoby znelo ozvenou spoza rohu. Odchádzal krivkajúc v ústrety nebezpečenstvu a nástrahám ulice. Pre neho tam zaručene bezpečne nie je...
Aj v takom doslova devastovanom stave tela sa na chvíľu odosobnil od bolestí a príkoria "systému", ktorý sa mu nijako neodvďačil za 60 rokov služby. "Nohy som si vybavil a riešili ma ihneď, ale toto...", znelo ešte pred odchodom.
Ujko ma donútil zamyslieť sa. V takom veku úraz, zlomeniny a následná zlomenina dlhej kosti a on je zase na ulici a ide si po svojich. Také "prémie", náhradu za dvojmesačné bolestné vyfasuje len málokto. Ísť domov po liečení zlomenín a ešte pred dverami bytu si obstarať ďalšiu...Niekoho musel veľmi nahnevať...
Na rukách by ho mali nosiť a ošetrovať doma. Toho sa však zrejme nedožije a nielen on, systém berie do nemoty, ale dáva skúpo a vypočítavo...
