16.január 1969 bol deň, keď sa Jan Palach, dvadsaťročný študent histórie, na znak odporu voči okupácii Československa armádami Varšavskej zmluvy, upálil na Václavskom námestí. Notoricky známy prípad, ktorý nebol jediný svojho druhu v prvých mesiacoch roku 1969. V rozmedzí mesiacov január až apríl 1969 ich bolo 29 ! Nikdy som si nemyslel, že až toľko a bol medzi nimi aj Slovák.
Palach zanechal 4 dopisy na rozlúčku a všade sa podpísal ako "pochodeň č. 1". Zrejem mali nasledovať ďalšie a nasledovali. Iba 1 deň po smrti Palacha, 20.januára zhorel 25 ročný pivovarský robotník Josef Hlavatý v Plzni, o mesiac neskôr, 25.februára Jan Zajíc, 18 ročný študent v Prahe. Z celkového počtu 29 pokusov sa smrťou skončilo 7.
Ako 16 ročný odišiel do Prahy z nedokončenej učňovky a pracoval ako bežný robotník. Nikto nevie, s kým sa v Prahe stýkal, čo tam presne robil. Faktom je, že mal svoje sny, bol slušný a citlivý chlapec. Možná chcel vidieť aj iné krajiny, napokon aj odchod do Prahy naznačuje, že zrejme túžil po svete. Režim, ktorý bol nastolený okupantmi, uzatvoril hranice ako klietku. Jeho sny sa rozplynuli. Po návrate domov musel narukovať do Strážskeho, stalo sa tak 1.4.1969. Niekoľko dní potom sa dostal do vojenskej nemocnice v Košiciach, ešte pred prísahou. O pár dní sa to stalo.
Rodák zo Sečovskej Polianky, toho času vojak, 19 ročný Michal Lefčík. Dňa 11. apríla 1969 sa pri Pamätníku neznámeho protifašistického bojovníka na Námestí osloboditeľov v Košiciach polial horľavinou, zapálil a horiaci bežal od pomníka neznámeho vojaka na Námestie osloboditeľov cez Štúrovu ulicu, smerom k niekdajšej predajni Mototechna. Hoci sa okoloidúci pokúšali oheň uhasiť, nikomu sa to nepodarilo a Lefčík zakrátko skonal pred očami zdeseného davu. Bližšie o tom píše článok, link je nižšie :
https://www.pohrebnictvo.sk/smrt-v-plamenoch/
Boli to drastické protesty, končiace smrťou, alebo trvalými následkami na zdraví. Pútali pozornosť, ale Štb sa dokonale postarala o "utlmenie vášní" a likvidáciu všetkých dôkazov a dokumentov. Študenti v tých časoch nemali veľmi na výber. Protesty tak drastického druhu na jedne strane pozornosť na seba pútali, ale boli to príklady, ktoré nebolo možné nasledovať hromadne. Demokratické spôsoby protestov by boli obuškami a možno aj guľkami utlmené v základoch. Bola to doba, keď sme mali nad sebou čižmy tyrana, ktorý nás uvrhol do novodobého gulagu.
Študenti boli vždy hybnou silou odporu voči tyranii a degenerovaným politickým štruktúram. Výraznú úlohu zohrali aj v novembri 1989. Dnes sme znovu na rázcestí, či si to pripustíme, alebo nie, a schyľuje sa k ďalšej dejinnej udalosti v samostatnej ére Slovenska. Právnika od uhorkových pohárov sme svojho času vyprevadili do zabudnutia. Na škodu celého národa, keby žil ďalších 100 rokov, o živobytie má postarané aj bez dôchodku. Dnes už s tým nič neurobíme.
Pred sebou máme rovnakú úlohu a jej rozhodujúcou súčasťou môžu byť znovu aj študenti. Zase musíme niekoho vyprevadiť a zase právnika. Je ich ako maku a jeden väčší grázel ako druhý. Aj tento má zakódovaný v mozgu ako preferenčný materiál sklo a jeho podoby v tvaroch "nádob", len s diametrálne iným obsahom. Aj tento má zarobené na stovky životov dopredu a ten uhorkový by mu mohol byť len chudobným príbuzným. Doba sa vyvíja, čísla rastú...
Prieskum preferencií medzi študentami hovorí, že oni by do parlamentu poslali len tri strany ( Šimečka, Sulík, Pellegrini ) a nebola by medzi nimi žiadna extrémistická a ani strana čakajúca na priaznivý vietor, ktorý môže fúkať odkiaľ chce, len nech fúka ( Kollár ), link z netypického prieskumu je nižšie :
Ani nie je tak podstatné, koho najvýraznejšie študentstvo preferuje, ale skôr to, že sú to strany, ktoré by mohli v konečnom dôsledku zostavovať vládu. Ak im pomôžeme aj my ostatní a všetci oprávnení voliči zo zahraničia, mohli by sme od októbra spávať pokojnejšie.
Najdôležitejšie je, aby išli všetci voliť !
Neustále myslieť na vnútornú vojnu a aj v skutočnosti ju viesť s chorými politikmi je do budúcnosti veľmi nejasná vízia. Nepridáva to nikomu súdnemu na pokoji a oberá nás o verejné financie.
