Akékoľvek riešenie je lepšie, ako riešenie samotného problému !
Dožili sme sa ruského spôsobu spravovania krajiny s koeficientom kultúrnosti v priemere 1,75. Čo to znamená ? Zlé jazyky hovoria, že kultúra prišla zo západu. Mapa neklame, teda aspoň zatiaľ ju plochozemci na svoj obraz neupravili a jasne hovorí, že naša, rozlohou "dvojšľapová" domovina, leží veľmi zhruba o 1500 až 2000 km na západ od centra cárskej gubernie. Zjednodušením o tri desatinné miesta dostaneme priemerný koeficient 1,75.
Nikdy by sme neprišli na vládny systém riadenia krajiny, rozloženie "zjemnenia" sankcií od východiskového bodu guľka do čela na mieste, alternatívne pád z okna, na základe zemepisných šírok, nebyť huncútstva lekárov. Teraz už vieme, že lekári na východe krajiny, domoviny ministra vnútra, budú trestaní prísnejšie, iba koeficientom zjemnenia 1,5, ale na západe sa koeficientom 2,0 budú mať lepšie aj vo väzení.
Inak formulované, takmer každá veľká väznica má rôzne stupne ostrahy. Pre racionálny chod a minimalizáciu služieb "z vonku", je nevyhnutné zabezpečiť "spoľahlivejšími" odsúdencami práčovňu, pekáreň, údržbu a podobné zvládnuteľné služby. Aj medzi lekármi sú ľudia tipu "ezermešter", muži, schopní obrazne "vreckovým nožíkom postaviť dom" a ženy schopné šiť a opravovať prádlo. Nie všetci sú kreovaní z "fajnových deti". Ten zbytok bude lepiť sáčky.
Excelentné výhody pohybu mimo väzenie čakajú na skupinu lekárov, ktorí budú ratovať pečeň najvyšším súdruhom.
Ostáva postaviť veľké väzenie pre vyše 3000 lekárov, na čo peniaze zaručene sú. Na čokoľvek nenormálne sa peniaze nájdu, ba dopredu sú pripravené. Smer vysporiadania sa s neposlušnými "lapiduchmi" ( oslovenie po degradácii vo väzení ) je pravdepodobne nastavený v súlade s odporúčaniami konzultantov z "východu". A sú tu aj skúsenosti spred cca 70 - 75 rokov. Kto to kedy videl, takú rebéliu by v cárskej gubernii zvládli za jeden deň, ale koeficienty nepustia.
Pomaly sa posúvame k systému riadenia krajiny na základe cárskeho modelu. Občas sa trafí aj výraznejší krok, nevyhnutný na ráznejšie lámanie charakterov doteraz kreovaných kapitalistickou ideológiou, ovplyvnenou západnou hnilobou. To nie je cesta do Moskvy, tá je v intenzívnej výstavbe v gescii ministerstva zahraničia. To však neznamená, že sa obyvateľstvo už teraz nemôže na cestu intenzívne pripravovať.
Lekári chceli vybočiť, ale malý cár im rýchle ukázal kde sú zvodidlá. Správa do sveta o vyše 3000 súdnych procesoch s lekármi, sa rysuje na obzore ako svetový unikát všetkých čias. Ten humbuk chcem zažiť.
Lekárom zo srdca závidím kultivovanú možnosť, drobný človiečik spoza kúdolov dymu dedinských komínov sa musí uspokojiť iba s pocitmi nádeje v lepší zajtrajšok. Nevie urobiť okrem zahustenia priestoru a decibelov na námestí nič, ale rád sa pridá. Nie pre seba, pre budúce generácie.
Malý cár sa sám vmanévroval do pasce, z ktorej, ak lekári neustúpia, cesta von nevedie. A to je šanca na zmeny.
Teraz vycúvať by znamenalo prijatie porážky.
