Večná sláva Jurajovi Jakubiskovi a nielen na onom svete, minulý rok odišiel skutočný velikán kinematografie bez jediného náznaku možnej náhrady. Ostali sme v tomto smere chudobnejší a zaiste nielen v tomto.
Keby ho "zubatá" ešte ušetrila, dožil by sa počiatku realizácie jeho "abstraktných myšlienok" v reálnom živote. Verím tomu, že nikdy nepredpokladal realizáciu svojich myšlienok, napríklad z filmu "Sedím na konári a je mi dobre". Cirkusant Pepe s vojakom "Prengelom" piekli "Stalinove busty" a tie ich chránili pred súdruhmi, pred istou skazou. Myšlienka hodná oddaného súdruha, ale čo s pečivom z "povojnových zdrojov", bez práškov Dr. O**kera v tvare veľkého mysliteľa ? Vydrží len obmedzene a nezasýti nikoho. Predstava "rozkrojiť" milovaného vodcu by bol rozsudok smrti.
Súdruhov národniarov zhodne uchránila "busta", požičaná figurína, v osobe poslanca Muňka. A tu by som sa chcel od pána Jakubiska trošku odkloniť. Síce vytvoril základnú myšlienku "výroby poslanca vhodnej farby", ale tému ďalej nerozvíja. Nemal to za potreby, "Prengel a Pepe" mali inú úlohu.
Ale pán režisér L. Smoliak doviedol námet do dokonalosti a som o tom presvedčený, že sa súdruhovia rozhodli v realizácii projektu "figurína" pokračovať a myšlienku "dubléra" rozvíjať presne podľa jeho filmu "Rozpuštěný a vypuštěný". Inšpektor Trachta geniálne vyriešil svoju prítomnosť naraz na dvoch miestach svojou pohyblivou figurínou. V tomto momente začína prihárať.
Narážam na voličov koalície. Tak, ako sa figuríne inšpektora dokázali "ľudia z davu" hodiny venovať, ba ani "galérka" nič nespozorovala hoci neodpovedal, nič nechcel, nepil, nejedol, zhodne tak sa voliči správajú k svojim predstaveným. Nech trepú čokoľvek, alebo mlčia, výsledok je stále ten istý. Oddanosť, zhoda, ochota trpieť aj za cenu, že si platy zvýšili, doživotnú rentu "šéfovi" priznali a oni bezzubí chudáci v obchodoch s potravinami krvácať budú a dlhé roky.
Narážam na parlament. Čo keď poslanecké kluby budú zasadať v zhodnom čase ? Že by to geniálneho mysliteľa Danka nenapadlo, snažiť sa zbaviť kontroly ? Poslanec Muňko je len jeden. Má za úlohu pozorne počúvať súdruha Danka, zároveň neodkladne referovať u svojho "šéfa" a zase rozsvecovať u národniarov semafor. Hotový "Strážca cárskych lámp". Podľa všetkého museli svetlá namontovať na rúru o priemere tranzitného plynového potrubia "Mannesmann". Inak by padli už na prvom rokovaní klubu.
Takto je to dokonale zrežírované. Skutočný poslanec Muňko bude sedieť u národniarov a v jeho materskom klube posadia na jeho stoličku figurínu. Z úcty k nemu a zabezpečeniu "formálnoprávnosti" tam predsa musí byť, požičali ho len na "hosťovanie".
"Formálnoprávne" je to v poriadku, hoci neviem, ako sa s týmto výrazom vysporiada súdružka ministerka kultúry v rámci jazykového zákona. Čert ho ber, podstatné je, že sú všetci spokojní a zákon včítane rokovacieho poriadku parlamentu nie je porušený.
Koaličný volič a jeho ťažké rozhodovanie pred urnou, jeho ego národniara, ťažko nadobudnutého nacionalizmu alebo sociálne cítiaceho egocentrika, poprípade zmes všetkého so značnou dávkou agresivity pod vplyvom krabicového vína alebo borovičky. Koaličný volič vo veku seniora natrvalo presvedčený o tom, že ak dostane pár centov navyše, vrchnosť musí dostať navyše pár tisíc. Ale veď oni sú dobrí, oni dali.
Nech si všetci trhnú a volia odteraz koho chcú. Víťaz volieb si to následne v parlamente usporiada podľa potreby. Ak bude potrebné, alebo sa ozve niekoľko "Huliakov", nasypú ceduľky do klobúka a bude sa "kôpkovať" podľa potreby. Len aby dobre bolo...
No a vy, voliči koalície ? Budete pasovaní na úroveň toaletného papiera, na jedno použitie v deň volieb. Ostatne, ak si myslíte, že ste niečo viac, je to veľmi veľký omyl. So zvýšenými platmi to bol len test. Chceli vedieť, ako zareagujete. No, ostávajte v zdraví, inak...
