Odpoveď na otázku redaktora o ceste pani Prezidentky na Ukrajinu zo strany jednej z hlásnych trúb Smeru, pána Blanára, je v nadpise, v TV diskusii s pánom Sulíkom. Nič iné by som ani ja a so mnou zrejme všetci pravicoví voliči, ani nečakali. Notoricky známy postoj a nemenný, nech sa okolnosti na Ukrajine vyvíjajú akokoľvek. To je tá menej podstatná časť názoru pisateľa.
Zaujímavejší je spôsob a následná neverbálna časť odpovede. Pán Blanár je dlhoročný politik a nie je nevzdelanec s piatimi elementárnymi triedami. Bolo na ňom výrazne vidieť, ako vnútorne bojuje s odpoveďou a argumentáciou. Inak povedané, ani sám neverí tomu čo hovorí, ale nemá odvahu priznať si, že tára nezmysly.
Dôvodom na takýto postreh je fakt, že vysokoškolsky vzdelaný človek s dlhoročnou politickou praxou nemôže byť natoľko mentálne vymetený, aby nevidel súvislosti z hľadiska ľudskosti, medzinárodnej politiky a susedských vzťahov. Nemôže byť natoľko vymetený, aby nevidel, že sa s jeho stranou na medzinárodnej úrovni nechce nikto kontaktovať a rokovať. Jediným kamarátom a vzorom je vyvrheľ EÚ, Orbán, ktorý čoskoro bude ako Kádár. Stretnutie s veľvyslancami nepovažujem za takéto stretnutie, oni si vypočuli a zaručene utvrdili v tom, že od Fica ruky preč.
Potom neostáva nič iné, len si myslieť, že pán Blanár má, nazvem to trošku inteligentne, nedostatky v inom smere. Pôvodom z chudobnej severnej oblasti má hlboko zakorenený jednak zmysel pre lokálpatriotizmus a rodinkársky štýl existencie. Presne ako aj v iných chudobných častiach Slovenska. Rodinkárstvo je nadradené všetkému, detailne v súlade s existenciou a životom počas nadvlády KSČ. Všetko ostatné je nepodstatné a druhotné. Pravda a česť neexistujú, presnejšie existujú v zmysle pokrivenej a pokryteckej nadradenosti rodinných vzťahov voči skutočným spoločenským hodnotám.
V preklade to znamená, že všetky tieto atribúty sú koreňom existencie jeho excentrickej materskej strany a zmeniť niečo je nemožné. A zároveň nežiaduce. Hrať na city ľuďom bez vzdelania a pamäte je možné len spôsobom, ktorý je im vlastný. Oni na viac nemajú. Ale ak vzdelaný človek hrá túto nezmyselnú hru, sám pritom vyzerá a zase trošku inteligentnejšie pomenovanie, ako s omnoho väčším nedostatkom mentálnej výbavy trpiaci vzdelanec ako jeho stádo. Vnútorné násilie deformuje jeho vnútro.
Ak mi niečo nie je prirodzené, robím to na základe nutnosti znásilňovania môjho presvedčenia, v prípade pána Blanára, za účelom dosiahnutia cieľa bez ohľadu na prostriedky, pravdu a česť, čo sa časom ukázať musí. A je to výrazne vidieť, odkusovanie slov, zanikajúca artikulácia ako akási vnútorná brzda a pohľad smerom dole. On to nevníma, ale iní áno. Dobré ráno, pán Blanár !
