Zvykli sme si na spôsob informovania z cárskej gubernie a predovšetkým na hodnovernosť informácií z tejto časti sveta. Ak veci pomenujeme pravými menami, potom automat na klamstvá o 3 triedy na vyššej úrovni ako Kempelenov šachový automat, by sa musel zapýriť pred ich schopnosťami manipulovať s propagandou. Sú v tom majstri, neprekonateľní a jedineční.
Čo by sme chceli od krajiny, kde sa informácie neposúvajú a nešíria v inteciách nejakých pravidiel, ale "vyrábajú na mieru". Vyrobia sa také, aké sú práve vyhovujúce pre potreby doktríny jeho blahorodia. Také jednoduché a účelné. Ešte aby bolo dostatok tupcov, ktorí to zožerú aj s navijakom. Sú, keby neboli, robiť to nebudú, alebo minimálne by sa to míňalo účinkom.
Vraj "cár zomrel", to je posledný informačný výstrel do tmy z veľkého dela, "Car - delo", pri kremeľských múroch. Od roku 1586, kedy ho odliali, "prehovorí len výnimočne".
Kto by to čakal, takúto informáciu len tak, naverímboha, vypustiť. Vypustili a čakali, čo sa udeje. Tak sa to nakoniec vyvrbilo, pretože údajne bola určená na "vnútorný trh" a nie pre uši kapitalistov a nepriateľov najlepšej krajiny sveta. Čakali, ako zareaguje ľud.
Či s jasotom, oslavnými piesňami, vierou v lepší zajtrajšok a v domnení konca cárskej diktatúry spontánne vyrazí do ulíc ako pred mnohými rokmi pri oslavách výdobytkov socializmu, úspechov dobývania kozmu a prvomájových oslavách. Alebo sám seba uvrhne do smútočného šatu a po vzore oplakávania súdruhov z dôb minulých sa aj teraz zastaví čas. Síce vyjdú na námestia, ale so sklonenými hlavami a kýblami na zachytenie prúdov sĺz od skĺúčených postáv a plačom skrivených tvárí. Veľký zvon na Kremli začne biť umieráčik, doprava sa zastaví, stíchnu fabriky a sedliaci vo vidieckych sídlach zase vytiahnu samohonku na zapitie smrti milovaného cára ( ak ju stihli vôbec odložiť ).
Vložme do tohoto pokusu takú veľmi jednoduchú alternatívu z bežného života. Ak človek netuší čo je za dverami a nechce ostať prekvapený, dvere najprv pomaly odchýli, presvedčí sa o situácii a ak je všetko v poriadku, až potom otvorí naplno a vstúpi.
V gubernii urobili presne to isté, pootvorili dvere, za ktorými to musí páchnuť. Pootvorili, aby zistili, aká alternatíva nastane, ak sa ten puch vyvalí spontánne. Keby sa za dverami nič nechystalo, prečo by to robili ? Je to riskantný manéver, čiastočne by mohol vyvolať pre režim nežiaduce účinky, vnútorné napätie, možno nepokoje, viac sabotáží. Niečo tým musia sledovať, takéto hry sa nehrajú bez dôvodu.
Počkajme si, čas ukáže. Istotu o osude cára nebudeme mať dlho, pokojne ho priklincujú do okna Kremľa aj mŕtveho, aby svet videl a v očiach poddaných ešte žil, nejaký čas budú alternovať dvojníci, ako v divadle, len bez priznania pravdy. Čas naozaj ukáže, klamať do nekonečna ani ruskí propagandisti nevedia.
