Neviem, prečo si robíme ilúzie o Šatanovi ako človeku. Ako hráč priniesol veľa radosti fanúšikom, ale niečo sa deje v pozadí. Michal Handzuš dal svojim odchodom zo "Zväzu" jasne najavo, čo si o ňom myslí. Radšej odišiel, akoby mal znášať nepríjemnosti, napokon na to, aby trend zaradenia hráčov z KHL do reprezentácie by nepotlačil z titulu menšiny vo VV SZĽH.
Veľmi veľa vypovedá Šatanovo vyhrážanie sa novinárom právnymi krokmi. Čo a koho to pripomína ?
Milan Srnka ( https://blog.sme.sk/milansrnka/sport/mily-miro-satan-dakujem-khl-v-repre-si-nezelam ) píše o možnom politickom tlaku a musím mu dať za pravdu. Od čias vajatania okolo týchto hráčov sa veci zmenili, je tu "mimozemské" ministerstvo športu darované ľudomilom Slovače. Súdruh "kapitán" sa chystá do Moskvy a Minsku, ak ho tam nejaký poverený úradník príjme. Je len prirodzeným dôsledkom, že si želajú v reprezentácii aj slovenských hokejistov z KHL. Ich zaradenie je logickým vyústením "morálky" a pokus o "nadviazanie diplomatických kontaktov formou hlbokého predklonu pred polohou vstupných dverí".
Keby Šatan nebol Šatanom, radšej nastúpi cestu Handzuša a nebude riešiť neriešiteľné za cenu pochybností a rozporov. Nie je to však Handzuš, on nikdy "podradnú robotu v štýle Handzuša" robiť nebude. Obleku a vysokého verejného postu sa nikdy nevzdá ani za cenu možných budúcich problémov. Je typ menežera - žraloka, má potrebu byť "na vrchole" ale ako sa javí, aj nedostatočnú prezieravosťou pred možnými následkami. Ako si to inak vysvetliť, ak nechápe súvislosti s dobyvačnou vojnou a vojnovými zločinmi, logické demokratické postoje je schopný vymeniť za funkciu a slávu ? Odvolávanie sa len na hokej ako hru je veľmi nepresvedčivý argument, ak hokejista na svojom drese nosí znaky a symboly agresie, vojny a smrti nevinných civilistov a jeho chlebodarca priamo propaguje vojnu.
Ako zmení pomer síl na ľade inkriminovaná trojica ? Traja nominovaní hru slovenskej reprezentácie zásadne alebo presnejšie nijak nezmenia. To by musela byť trojica, zohraný útok, ktorý rozhoduje zápasy, pri ktorom sa každý súper zameriava prednostne na jeho bránenie a nie na útočenie. Vyšperkovaný super útok. Sú takí ???
( Handzuš v časoch keď hral s Hossom za Chicago, leto strávil v BB v kraťasoch a šlapkách, vozil sa na starom hrdzavom Favorite, bol až príliš skromný, čo má v génoch, ale dá sa to chápať ako únik pred neustálou pozornosťou všetkých počas sezóny, darilo sa mu a doniesol a "misu do BB" ).
Šatan a ministerstvo športu ešte nemajú nič vyhraté. Nakoniec môže byť všetko inak a rozhodnúť môžu naši budúci súperi.
Osobne som si takmer istý, že ČR proti nám nenastúpi, najprv na žiadny priateľský zápas, ak budeme mať v kádri hráčov z KHL. To môže spustiť lavínu aj na turnaji.
Ako zareagujú ostatní ( Švédi, Fíni, Lotyši ), to ukáže čas. Ale o Čechoch si myslím svoje, súhlasím s ich postojom v tomto smere a verím, že nesklamú môj inštinkt. Pred odsúdením vojnových zločinov, resp. bojkotovaní tých, ktorí ich nielenže neodsúdili, ale ich ignorujú, nemá prednosť ani turnaj o titul majstra sveta. A ak predsa sa bude hrať, nechcel by som byť v koži tých troch, ale ani v koži ostatných hráčov. Mužstvo sa nevyhne zhubnej atmosfére politického posudzovania a pertraktácie inak ako v súvislosti s hrou. A to je o čom ? O hre ?
PS :
Keď Šatan do funkcie nastúpil, v osobe Jožka Golonku mal veľmi silného kritika. Veľmi som nechápal súvislosti, nevidel som do detailov. Pred koronou som ho párkrát stretol na plesoch a ani tam si nikdy neodpustil poznámku na Šatana. Dnes ho "Žiletka", pán hokejista, musí mať tisícnásobne viac v zuboch a právom. On v Prahe od radosti skoro z kože vyskočil, keď dal víťazný gól...agresorom z roku 1968.
Zdroje : linky v texte, titulná fotografia : denník "N".
