Svojho času som napísal článok s názvom : "Po 13 rokoch sa ozvalo, vezmeme sa" ? Tento článok sa už na mojom blogu nenachádza. To však nie je podstatné. Omnoho dôležitejšie je, že sme sa s terajšou druhou manželkou zobrali po 13 rokoch spolužitia. Najprv nechcela ona, potom ja a napokon sme sa k tomu odhodlali. Bolo to pred 10 rokmi, na deň presne, 13.12.2013 o 13.00 hodine.
Pri sobáši bola iba naša rodina, presnejšie jej dcéry s deťmi a manželmi. Vnuk mal vtedy 10 rokov. Keď mal tri, držal sa sukne svojej mamy pri ich sobáši. Podarilo sa mu zažiť aj starkej sobáš. Bol prvým vnúčaťom a od jeho narodenia sme si padli do oka.
Dnes mi môj dentista konečne nasadil nové zuby, no prečo práve dnes ? Uhral som to s ním a podarilo sa mu laboranta ohnúť, aby sa prispôsobil. Urobil to prednostne. Zuby mám krásne nové, sedia vynikajúco. Dentista aj laborant odviedli skvelú prácu. Po pár hodinách sa vytratili všetky divné pocity, akoby to tam bolo aj predtým.
Moja holička nerobila, tak som holičstvo musel vynechať, nerád, ale musel. Zvykol som si na jej dôkladnú prácu a k inej si nesadnem do kresla. Je to ako vo svákovi Raganovi, keď si na seba vekovo nerovní milenci zvykli ako náručný kôň na sedlového. My sme vekovo v "cajchu". Samou radosťou som sa ponáhľal domov a tu sa stal prúser na druhú.
Zabudol som na kvetinárstvo !!! Doma som sa precitol ako obarený, ale už sa nedalo robiť nič. Vrátil by som sa bez mihnutia oka, ale pod akou zámienkou ? Žiadna neexistuje. Po chvíli premýšľania som dostal spásonosný nápad. Zavolal som vnukovi ( má 20 rokov ), aby kúpil kyticu a priniesol mi ju domov, samozrejme predtým zavolal a von sa po ňu už nejako vytratím. Trošku som mu zavaril, chodí na doučovanie, ale zladili sme to nakoniec. Súhlasil.
Tak tak je to. Teraz sedím pri laptope a čakám na cca šiestu hodinu večernú, kedy by sa mal ozvať. Manželka už chystá veľmi skromnú oslavu vo dvojici a nič netuší. Ja zase tŕpnem, či naša dohoda s vnukom nedostane na poslednú chvíľu nejakú trhlinu. Verím že nie a pri troške šťastia sa manželka vôbec nedozvie o tomto malom podfuku a mojom zaváhaní. Aspoň nie dnes. To je moje zbožné prianie na dnes. Ona a rodina sú pre mňa všetko.
Inak, dozvie sa, pretože dostane echo od kamarátiek, mojich čitateliek. Vôbec mi to neprekáža, nejde o život a nakoniec, aj sám by som jej "kápol božskú". Nemáme pred sebou tie najmenšie tajomstvá. Podstatné je, že sme ako tak zdraví.
