Odišiel tajne, bez jediného slova o svojich zámeroch. Odhodlanie ho viedlo za hlasom svojho srdca, silná túžba zabezpečiť bezbranné "dievky", starcov a deti pred nástupom krutej zimy v ňom lámali zábrany. To bude oficiálna verzia, správa pre saloon, povedal svojim zástupcom pred odchodom. Skutočnosť ?
Nezastavili ho ani mešce zlata, ponúkané šerifom zo susedného okresu, len tak pre zmier, uznanie jeho šerifského úradu a podpory pre prijatie susedného, domorodými divochmi ohrozovaného okresu pod krídla Pinkertonovho úradu ochrany územia. Tak sa šepkalo, ale jeho tajnostkárska povaha nikdy nič bližšie neprezradí. Za toľké zlato už bolo v týchto nehostinných končinách vystrelených mnoho guliek. Jednak v pouličných prestrelkách z Coltov a možno ešte viac spoza skalných skrýš do chrbtov z Winchestroviek.
Tajnostkárčenie malo svoje nevyslovené, ale skutočné opodstatnenie. Pod šerifom "praskal ľad", ľudia sa začali otáčať chrbtom a tu, na Západe, s právom prežitia rovnajúcim sa právom prvého výstrelu, by to v nasledujúcich voľbách šerifa mohlo znamenať krutú realitu porážky. A s tým sa niečo musí zavčasu robiť, nakloniť si aspoň otupenú časť budúcich voličov.
Soloon si žil svojim každodenným životom po celodennej práci. Melódie z klavíra "Fender" so zúfalými pokusmi o spev podgurážených honelníkov stád vyplnili každú škáru v drevených stenách, dievčatá sa obšmietali okolo zákazníkov s ľahkosťou motýľov na rozkvitnutej lúke. Sporadicky sa niektorá so smiechom stratila so zákazníkom na poschodí, iná šla opačným smerom, dole, rovnajúc si cestou podväzky. Boli tu všetci stáli hostia.
V rohu sedeli "do kríža" bratia Daltonovci, zlodeji dobytka a nebezpeční pištoľnici, vedení najmladším Lucky Lukom. Ako obyčajne, hrali poker, pili whiskey a nikdo o nich ani len pohľadom nezavadil. Oči mali upreté na ruky rozdávajúceho najstaršieho brata, ktorý čertovskou rýchlosťou miešal karty. Nikto nikdy nepostrehol, kedy a ako si pre seba "namieša esá". Ich sup hliadkoval pred saloonom, časy sa pomaly ale iste menili a ostražitosť pred šerifovými chlapmi bola na mieste.
V opačnom rohu a pri pulte postávalo pár "naftárov", prvé predvoje ťažiarov "čierneho zlata". Nevídanou drzosťou vytláčali farmárov, zaberali pôdu a vytrvalo vŕtali. Páchli po nafte, čo bolo v ostrom kontraste so zápachom farmárov po prírode a dobytku.
Svoje miesto si tu vydobyl aj "cibuliar". Zatiaľ ho nedokázali z farmy vytlačiť. Jeho farmárske srdce bolo podčiarknuté plným vozom cibule, ktoré so sebou ťahal po celom kraji. Jeho chytrý kôň sa stal postrachom miestnej arogantnej bandy a radšej sa mu vyhýbali. Cibuľu jedol ako ovocie a na posilnenie si z nej vyrábal nápoj rozpúšťajúci poháre z nekvalitného skla.
V "ľahkej" piesčitej pôde sa vynikajúco darilo novej zelenine, špargli. S touto novotou prišiel farmár v túžbe po zdravom stravovaní. Vynikajúco dopĺňal kovboja, na divokom západe neslýchaný zjav. Nepil whiskey a po saloonoch presadzoval pitie limonády Colaloca, bez alkoholu. Dvojicu dopĺňal starý kazateľ, hoci sa colaloca limonády nikdy nedotkol. Jeho prioritou, okrem fľaše whiskey, bolo denne nahnať dievčatá do kostola, modliť sa a na spoveď. Aspoň náznakom prosiť o odpustenie. Keby sa mali zo svojich hriechov dôsledne vyspovedať, z kostola by nikdy nevyšli a čo by potom robili hostia ?
Do tejto hustej atmosféry cigarami zadymeného saloonu sa z nenazdajky vrátil šerif Ficko. Po sebavedomie nikdy ďaleko chodiť nemusel, ale tentokrát to bolo niečo iné. Vykopol "lietačky" obratnosťou silného pištoľníka a dvoma krokmi vkročil dnu. V tom momente stíchol klavír, zasekla sa vrava, stvrdli ruky a nohy a kto sa práve chystal napiť, pohár ostal stáť na polceste k otvoreným ústam. Barman sa inštinktívne prikrčil za pult, rukami pomaly začal skladať z regála fľaše na zem. Mal neblahé tušenie.
Tak som tu, naspäť z východu, chamraď. Pozrite sa von, na oblohu. Ba veď vy ani neviete aký bude zajtra deň a ja som vám priniesol dar, istotu a teplo na zimu. Pozrite sa, aj na východe, na mieste, kde má žiariť kométa oznamujúca narodenie Pána, žiari barel a za sebou ťahá chvost plynu, náš budúci symbol šťastia a tepla v krutých mrazoch už smeruje k nám, teda k vám.
Tak si to chamraď jedna, vážte, meral som pre to v sedle nekonečnú cestu do ďalekej krajiny smerom na východ, cez územie divochov. Zabezpečil som vám budúcnosť tu, na Západe, v tomto našom novom nehostinnom kúte sveta. Zapamätajte si, žiara ide z východu, tam je zdroj našej budúcej istoty, tam je naše šťastie.
V tom potichu a hlavne nenápadne, s prikrčenými kolenami, sa k nemu priplichtil jeden zo zástupcov a šeptom mu naznačil : "Šéfe, my máme dostatočné zásoby na celú zimu". A to nemal robiť. Do šerifa Ficka udrel blesk, nabehla farba ohňa na celú hlavu a tomu somárovi ihneď kontroval : " Ja poviem čo máme a čo nemáme, ja poviem odkiaľ máme, alebo nemáme. A ak poviem, že kúrime a varíme dodávkami z východu, tak je to z východu. Kto tu vie, čo sú to zásobníky a čo je to nafta ? Idiot...
Chvíľka ticha by sa dala pokojne krájať. Nikto netušil, čo bude nasledovať a v tom dusne barmanovi pod pultom aj čosi ušlo. V tom jeden zo zástupcov preťal ticho výkrikom "hurá" a v saloone sa rozhostili ovácie. Nikto nič podozrivé nepočul, to sa nepatrilo, počúvať slová určené len šerifovi. Nakoniec, aj tak by nevedel o čom to bolo. Skutočne, kto už len z tých bezzubých starých kovbojov niečo počul o plyne natlačenom do zeme, o ľahkej a ťažkej rope a LNG ?
Klavír zase spustil odrhovačku, dievčatá sa vrhli na Ficka snáď všetky naraz a z barmana spadla ťarcha. Od radosti si ani gate nestihol vymeniť. Bar ostane celý a ak sa zásoby minú, bude to zaplatené, nie rozstrieľané. Oslavy konca kraja nemali, nasledujúce Sviatky boli veselšie a krajina mala popri hrdinovi Spasiteľovi aj druhého, omnoho väčšieho hrdinu, spasiteľa a záchrancu pred zamrznutím s novou kométou na východe, kométou "Bob - Barel".
PS : Šepká sa, že :
Zelenskyj mu údajne ponúkol pol milióna za súhlas so vstupom do NATO. On neprijal. To je nová dimenzia v živote nášho hrdinu.
O ceste do Moskvy vraj informoval prezident Srbska, nie naša vláda, zase niečo nové...
