Našinec sníva o živote v krajine snov už stáročia. História hovorí jasnou rečou, národ je samostatný len krátkych pár desaťročí. Vyše tisícročie žil pod cudzími tlapami, bagančami a veru boli časy, keď sa nežilo veľmi pohodlne. Vojny, Turci, hlad a choroby, prírodné katastrofy, požiare decimovali ľudí a dno hrnca bývalo často veľmi hlboko. Postupne sme sa dopracovali k tomu, že sa môžeme samostatne rozhodovať, riadiť si svoj osud a hľa, vykľulo sa šidlo z vreca. Sami sebe si vládnuť nevieme, je nás päť a pol so psami a mačkami dohromady, aj tak sa krajina zmenila na bojisko.
Máme malého cára, vládnuceho tvrdou rukou a po vzore sicílskej "vendety" valcuje Slovač hlava nehlava. Vraj v mene pravdy a spravodlivosti. Nestačí nám jeden vzdušný zámok s vyvolenými obyvateľmi, nutne sa musí postaviť aj druhý ? A hneď na úrovni, na ktorú nemajú ani tisícročné monarchie so všetkými tradíciami. Dôvod je prozaický, oni sú spokojní so svojimi panovníkmi a netrúfajú si priamo Boha držať za obe nohy.
My sme sa prostredníctvom ( nedokážem napísať vierohodne, čo pre nás znamená p. Kuffa na ministerstve kultúry, preto to zjednoduším na pána "X" ) pána "X" povýšili nad všetky monarchie a ideme si privatizovať pána Boha. On bude našim kráľom, novou duchovnou modlou, len neviem, čím bol doteraz. Strpí ho cár vedľa seba ako súčasného, hoci duchovného vládcu ? Veď duše ľudí doteraz bral on a teraz sa budú musieť deliť. Dilema na veľmi tvrdé premýšľanie o prednostných právach, o uplatnení moci. A to nehovoríme o ľuďoch. Len sa zamyslime ako bude ľud dopletený. Potreba vybrať si medzi Bohom a komunistom zametie aj s tými najerudovanejšími.
Je tu dosť aj takých občanov, ktorým na hlave narastie hrbolec od premýšľania nad voľbou. V Košiciach už sídli jeden kráľ, ten rómsky. Rómovia sa asi nevymotajú z tých možností...Etnický, duchovný, alebo politický ???
Nechajme sa unášať touto sprostosťou a domyslime si aj to, čo zatiaľ pán "X" nepovedal. Biskupom už svoj zámer ozrejmil, ale oni sa len začudovali a svojho pána Boha dať do služieb diabla nehodlajú. Už len principiálne by to nešlo. Musel by začať jednať podľa svojich prikázaní, ktoré boli a budú vždy nadradené kráľovským reguliam a to by vypukla akási kráľovská anarchia. Ťažko si predstaviť, čo by Boh v úlohe kráľa s výkonnou mocou urobil s týmto stádom a kde by viedli tresty za hriechy spáchané podľa 10 prikázaní. Tento národ by sa z trestov "umodlil" k smrti a nemal by čas pracovať. Z praxe vieme, že aj monarchovia sú pred týmto "kráľom" rovnakými ovečkami ako sedliak v gumákoch a s vidlami v ruke. A tak to má byť, my však chceme niečo viac, my sme Slováci.
Unášame sa ďalej na vlnách hlúpostí pána "X" a dostávame sa k ďalšiemu faktu, ktorý pán "X" nespomenul, ku kráľovnej. Bez nej to nepôjde, každá monarchia má aj svoju kráľovnú. Prečo by sme mali práve my byť výnimkou ? Hádam by pán "X" nechcel tento popletený národ pripraviť o pocit úplného kráľovského majestátu na vrchole pyramídy. Pán "X" bude musieť vyriešiť aj dilemu obsadenia hrotu pyramídy. Kráľ alebo cár, to je otázka do ringu.
Ľudu má vládnuť kráľovský pár. Toto pravidlo bývalo porušené vždy len z dôvodu chýbajúceho pokrvného dediča trónu. Ak existoval, postavením vhodnú manželku mu vždy došikovali, hoci aj fúzatú bez vlasov. S nedostatkom v zriadení kráľovstva, byť bez kráľovnej, by zrejme nesúhlasil nikto, preto budem nápomocný v riešení dilemy, na ktorú by došlo obratom.
Potencionálna kráľovná sedí na najvyššej stoličke ministerstva pána "X". Jeho šéfka. Optimálny kandidát bez najmenších pochybností. Dokonca si dovolím veľmi odvážne tvrdiť, že aby sa nevymykala z kráľovského páru priveľmi, bude musieť zo svojich manierov ubrať. Ukazuje tvár nie kráľovnej ale cárovnej s cisárovnou dohromady. A to by nešlo, popri kráľovi predsa len musí pôsobiť dojmom jeho pokornej a oddanej služobníčky. Z histórie vieme, čo čakalo nežiaduce kráľovné v Anglicku. A kráľ sa nepýtal, ale konal...
Tu sa zrejme pán "X" prerátal v úvahách o nasadení "kráľovského gambitu" na cestu k "večnej monarchii". Musel by mať v rukách tromfy všetkými masťami mazaných ľudí, aby budúcu kráľovnú dostal do ažuritu s dvornými móresmi. Monarchia totiž má svoje veľmi prísne dvorné pravidlá, tu sa nepapuľuje nikomu, povýšenectvo sa netoleruje, dokonca sa niektorí monarchovia s radosťou rozprávajú s pospolitým ľudom. Našej potencionálnej kráľovnej vytrhnúť tento zub tuposti bude náročnejšou úlohou, ako vytrhnúť veľrybe stoličku.
Nech žije Kráľovstvo slovenské, nech žije kráľ a kráľovná !
Povedať svojim zahraničným známym, že idem zo Slovenského kráľovstva si vyžiada tréning, ale mať ten pocit, žiť v kráľovstve, tak to bude iná káva. Ak, samozrejme, ľud neožobračí vyberač daní a s dukátmi neufujazdí za hory, za doly a za veľkú mláku.
