Týždeň čo týždeň, keď sa približuje čas nevyhnutného odchodu na protest, pociťujem zvláštne mravčenie. To preto, že sa mi nie vždy chce, ale to mravčenie je silnejšie ako ja. Zakaždým sa s plnou vážnosťou pokúšam odhaliť, kto alebo čo spôsobuje pomaly už rituálne momenty. Teplo sa obliecť, obuť, do vrecka si vložiť nepostrádateľnú píšťalku a ide sa.
Súdruh predseda, dočítal som sa, že ho kolega bloger nazval skratkou "Birkom" ( birmovaný komunista ), mi ponúka širokú paletu možností a ich kombinácie, na odhalenie zodpovedného za moje mravčenie. Vraj je to niečo monštruózne, gruzínsko - ukrajinsko - mimovládno - opozično - ChatGPT - sorosovský "mameluk", patrične nabrúsený na "láskyplnú slovenskú vládnucu politickú smotánku".
Samé od seba sa to nemôže stať, veď tie časy, keď som sa musel pred každou skúškou na VŠ aspoň pol hodiny pohybovať výhradne v blízkosti toaliet, sú už dávno minulosťou. Navyše v tomto prípade ma nikto nehodnotí, zodpovednosť mám len sám za seba a Ficov "mameluk" na mňa žiadny dosah nemá. Ani toalety nepotrebujem, ale...
Žijem si pokojne pod horou, keby ako chceli, Gruzínci, Ukrajinci ani Soros ma nenájdu. Soros by tu ani nedošiel, ide sa aj hore kopcom. Ešte donedávna dokonca zlyhávala aj navigácia kuriérov a hľadali ma v susednej obci, potom nejakí aktivisti a opoziční politici šancu nemajú. A zatiaľ si vystačím aj bez umelej inteligencie, veď kto by si priznal, že je sprostejší ako nejaký laptop, hoci sa stále učím.
Išiel som v úvahách ďalej. Spásonosná myšlienka nedala na seba dlho čakať. "Rádio Jerevan", vyrútilo sa to na mňa spontánne. Rádio, ktoré si za Husáka vyslúžilo toľko pozornosti. Napríklad hlásilo : "Na Usuri napadla rota besných čínskych vojakov pokojne orajúci sovietsky traktor. Traktor paľbu opätoval, útočníkov zneškodnil, potom pokojne vzlietol". Originálne.
To by mohol byť dostatočný dôvod, staré spomienky, vracajúce sa na vlnách stratenej blaženosti z ukončenia tej doby. Márne myšlienky na lepšie časy, je to tu zase, hoci je Jerevan v Arménsku a nie v Gruzínsku, pod horou Ararat, na ktorej vrchole vraj našli zbytky Noemovej archy. Počul som to, pred mnohými rokmi bola "archa" veľmi hľadaným artiklom.
Rádio má niečo do seba, súdruh so svojimi lokajmi to dotiahol minimálne na takú úroveň, že sa tradícia hlásení "rádia Jerevan" musí obnoviť, má bohatú pracovnú náplň na pravidelné denné vysielanie. Vraj sa "nebezpečenstvo" skončilo, už nemajú gule na hľadanie molocha, nič nám nehrozí. Moment a niečo tu okrem prívalu nezmyslov a cesty na námestie hrozilo ? Námet pre "rádio" ako vyšité...
Predsa to však nie je ono, mravčenie ide z vnútra.
Svedomie, už som na to prišiel, je to svedomie. Tlačí ma tam s myšlienkami na budúcnosť. My, starší, musíme myslieť už aj na to, čo tu po nás ostane. A keby to mal byť tento "Monthy Pythonov lietajúci cirkus", reznutý ruským cirkusom "Kalambur" ( scénka z predstavenia okolo roku 1993 + - klaun si zub ťahal tak, že si na neho uviazal špagát, druhý koniec žene na pás a ženu hodil do studne. Zbavil sa dvoch "bolestí" naraz a mohol bez kontroly chlastať - to nie ja, to bolo v cirkuse... ), asi by sme sa hanbili sami pred sebou.
Áno svedomie, to je to mravčenie, to je ten nepokoj a nie nejaký kríženec šarkana s mamutom, ktorý sa snažia súdruhovia predstaviť ako práve objavené zlaté teľa opozície. Je to tak hlúpo naivné, že do konca tohoto roka ich v redakčnej tvorbe pre nové "rádio Jerevan" nikto nemá šancu prekonať. Leda že by sa na Ararate okrem už nájdených drevených trámov objavil Noe, ako kormidluje neporušenú, čerstvo lakovanú archu dole svahom a v arche sa vezie súdruh s kamošmi....ale to je už priveľa aj na mňa.
