Spomínam si na obdobie tesne pred rokom 1948, pochopiteľne len z historických zdrojov, ako sa komunisti nenávistne správali ku všetkým inakšie zmýšľajúcim. Nakoniec si uzurpovali moc napriek tomu, že na Slovensku bola v "presile" Demokratická strana. Neuspela, pretože komunisti mali svoju vlastnú "techniku" politického boja. Násilie, klamstvo, podvody. V celoštátnom meradle sa Slovensko stratilo v tieni staromestského balkóna.
Nezmenilo sa to ani na sekundu až do roku 1989. Hlasy a lojalitu voličov si kúpili výhodami pre vyvolených a zastrašovaním tých ostatných. Zase len násilie v rôznych formách, počnúc od zastrašovania cez uzákonené povinnosti k "strane a štátu", až po tresty pre "neprispôsobivých".
Aj vy ste produktom sériovej liahne ideologických virtuózov s dokonale zakódovanými technikami komunistického spôsobu manipulácie. Kto v tom raz vyrastie a nič iné nevidí, stane sa to jeho hnacím motorom a jediným existenčným kódexom. Vycúvať z toho možné nie je, hoci by človek chcel. Vy nechcete a nikdy ste nechcel, preto ste večný súdruh, hoci merané vašimi pravidlami stačí prekročiť hranice a už to neplatí. Chyba, chce to aj zmenu osobnosti a na to nemáte.
Dôvod ?
Cesta životom na základe pravdy a lásky k človeku je najťažšia, často tŕnistá, nikdy neprináša ľahké a rýchle benefity. Je tu slovo človeka, pravda a existencia v jej medziach. Vyrieknuté slovo, sľub daný blížnemu a jeho naplnenie, je to najťažšie ale zároveň najkrajšie. Nežiť kalkulovaný život s cieľom vlastného prospechu si vyžaduje človeka so všetkými čestnými vlastnosťami.
Oproti tomu existencia dláždená atribútmi komunistickej praxe je lákavá, ponúka síce špinavé, ale okamžité riešenia, okamžitý prospech a lacno kreovanú nadvládu nad tvárnym davom. Slovo človeka je len prázdne gesto, sľuby sa nesnúbia s pravdou a sú vyslovené len pre efekt, účel a manipuláciu davu. Vlastná osobnosť má prednosť, vymedzená skupina ľudí je primárne nadradená na základe nepísaných pravidiel a disponuje neobmedzenou mocou a prostriedkami. Postačuje na to správne zvolené slovo, vyrieknuté na správnom mieste a vôbec nezáleží na pravde a láske k blížnemu.
Na malú chvíľu sa zdalo, že urobíte aspoň kompromisy s pravdou v časoch, keď ste nastúpil do prvej vlády. Omyl, bolo to iba zdanie, závan zbožného priania namiesto objektívneho posúdenia reality. Zo zákulisia sa drala na svet pevne zakotvená a spoločensky istená charakteristika, oceľovopevná šablóna odchovanca komunistického súhvezdia.
Odvtedy sa to len zhoršuje. Komunisti pred rokom 1948 hrubo porušovali zákony a prostriedky získavali aj prostredníctvom čiernych obchodov, podvodmi. Porušovali zákony, ktoré u iných tvrdo trestali. A presne to sa stalo aj vám. Keď už nie je možné posúvať moc legálne, komunistický charakter nemá zábran a siahne po tom, čo je najjednoduchšie. Porušovanie zákonov, nad ktorými máte bdieť.
Život v klamstve je veľmi náročný, omnoho náročnejší ako život síce skromnejší, ale so cťou. Časom doľahnú zamotané nerozmotateľné vzťahy, sľuby a predovšetkým moc a vplyv peňazí. A vám sa presne toto stalo. Dobehla vás vlastná nenásytnosť, vlastný spôsob života. Pustili ste si súkromné peniaze do zmluvnej práce, služby ľudu zamenili obchodom s mocou a porušil prísahu vernosti krajine. Zobudili ste golema menom oligarchia.
Už sa na plnohodnotného človeka ani nepodobáte. Je z vás roztrasená troska, tieň človeka, aký by mal krajine vládnuť. Tú zamotanú chobotnicu, ktorá vás drží v pozore, rozmotať prirodzeným ľudským spôsobom možné nie je. Žiť v tom denno denne musí byť utrpenie a zrejme často neznesiteľná záťaž na psychiku. Úľava prirodzenou cestou je len krátkodobá, dlhodobo klamať svoj organizmus je vždy dočasné, vráti sa to ako bumerang.
Nezávidím vám ani na sekundu, klamať neustále je viac ako nadľudský výkon, nadpráca, ktorá zničí každého človeka nadobro.
Napriek tomu k osobnému sviatku blahoželám.
Je to čas ( tých 60 rokov ) na zastavenie, zamyslenie sa nad sebou. Obyčajne v tomto veku by človek už mal mať aj trošku súdneho zdravého rozumu a mal by prestať zo seba robiť "obecného blázna". V tomto veku by sa žiadalo omnoho serióznejšie si premyslieť, čo vypustiť do éteru. Už to nezaberá, je to chaotické, často nelogické a nezmyselné, merané aj meradlom komunistu, minimálne protirečivé. Konverguje to kvalitou k vyjadreniam jedného súdruha z východu, ktorý by nás chcel upiecť jadrovými strelami.
Príčina ? Vy sám sebe ste tým najväčším nepriateľom, iných nehľadajte, nie sú !
Táto chudobná krajina nie je nezničiteľná a nie je nič nebezpečnejšieho ako zúfalí ľudia. Prečo ich potom vyrábať ? Alebo je tu zase chladná kalkulácia, ktorá s davom nepočíta ?
