Nie je vôbec prekvapujúce, k akým záverom dospeli títo dvaja myslitelia, Bohu rovní spravodliví súdruhovia pri hodnotení udalostí z čias začiatku okupácie Československa "bratskou" sovietskou armádou a jej satelitných armád. Veľmi sa priblížili nasledovnému konštatovaniu :
"Skutoční okupanti sedia v Bruseli a zrejme ich vedie Šimečka". Publikované vyjadrenia k tomu smerujú, viď link vyššie. Čo to je za nezmysel ???
Moskva akoby ani v tom prsty nemala zrejme "skutok sa nestal" a je len na nás, ako si vysvetlíme Brežnevove počínanie, jeho "úprimné jazýčkové" na železničných staniciach vopred odsúdenému Dubčekovi a tlačenie kalerábov do hláv celej delegácie ( niektorým nebolo potrebné do hlavy tlačiť nič a predpokladám, že ani týmto dvom súdruhom by potrebné nebolo ).
Ani "Dubčekovci", ani my, obyvatelia tej krajiny, sme neboli schopní uznať, že sloboda slova, umenia, kultúry, viac a lepšieho chleba na stole, je v konečnom dôsledku životu nebezpečná kombinácia vymožeností. "Ludská tvár" má byť vo všetkej vážnosti poslušne sklonená pred súdruhom a nie jasať v zrkadle akýchsi experimentov. Veľký súdruh rozprestrel svoju bratskú náruč a spod saka sa mu vysypalo množstvo "ochranných prostriedkov", záštita pred "uletenými myšlienkami" na slobodu ducha, slobodu slova, nádej na život bez strachu s plnšími žalúdkami.
Dôležité je, že sa nakoniec našli tak vehementne hľadaní kontrarevolucionári a "strana vedená konzultantmi a mesiášmi z východu" s nimi zatočila na dlhé roky. Prežili sme to, hoci sa to nezaobišlo bez priamych obetí nielen na životoch odporcov z radov civilného obyvateľstva, ale predovšetkým obetí vo forme dlhoročného "pôstu" a bezmocného prizerania sa na rozvoj, pohodu a nepomerne lepší život "veľkým súdruhom definovaných nepriateľov".
Všetci, čo sme tú dobu prežili a boli jej nútení prispôsobiť sa, si veľmi dobre pamätáme množstvo faktov. Napríklad Rakúsko bolo v roku 1968 v porovnaní s ČSSR zaostalou agrárnou krajinou. 1 Kčs = 2 Šilingy, to bol vtedajší kurz. V roku 1989 bol pomer trošku odlišný, 1 Šiling = 3,50 Kčs. No neboli preventívne ochranné opatrenia veľkého brata dokonalé ? Rakúšania sa len prirodzene rozvíjali a nás držal súdruh pevne "pri zemi". Za 20 rokov 7 násobné prekonanie našej, po XV. zjazde KSČ v roku 1976, rozvinutej socialistickej ekonomiky. Ale nenechajme sa učičíkať zdaním, my sme ostali "ideologicky čistí", neskazení kapitalizmom. Že trošku hladnejší a "priškrtení", v lete prehriatí v škodovkách, ale čo tam po tom, ideologická čistota, oddanosť socializmu, to sú atribúty !
Musím poznamenať, že som do dnešného dňa nepochopil podstatu vstupných údajov, ktoré slúžili na verejné vyhlásenie prívlastku "Rozvinutá" socialistická spoločnosť. Predovšetkým som nikdy nepochopil, čo a voči čomu porovnali, aby mohli uviesť do praxe prívlastok, charakterizujúci zrejme vyššiu formu socializmu. Čo dodať, síce tuším čo tomu predchádzalo, ale po takej dobe hovoriť o zastrúhaných ceruzkách v náprsnom vrecku a "upravovaní výsledkov ekonomiky"...Ako stredoškolák som v tých časoch pociťoval jedinú zmenu. Čoraz viac ma to ťahalo k babám...
Dnes, 56 rokov po tom, ako sme sa ocitli "v smrteľnom objatí" veľkého súdruha, takmer 35 rokov po nádychu zo zovretia, sa znovu začína demagógia a tlačenie kalerábov do hláv. Znovu máme servírované teórie o "skutočných nepriateľoch" teórie o "iných názoroch", teórie teórií bez logiky a zdravého úsudku. Denne tu máme zmes bludov, teórie popierajúce základné zákony fyziky a všeobecne prírody s cieľom ovládnuť myseľ a dušu človeka. Po Slovensky povedané, navodenie chaosu bez zdravého rozumu a cieľavedomé klamanie, snaha o opakované vytvorenie "Tuzexov" pre súdruhov. Aj to je obsahom odkazu súdruhov Fica a Eštoka.
Jeden zásadný rozdiel však tu predsa je. Súdruhovia, naši veľkí bratia a ani domáci pätolízači sa nikdy netajili otvoreným nepriateľstvom k Západu. Pravda to však nikdy nebola. Žili sme za plotom a tým muselo byť všetko definované. Že si nechali pre svoje "mlsné jazyky" a "citlivé gágory" voziť západný tovar, bolo síce verejným tajomstvom, ale nie oficiálnou líniou. Chceli by niečo, čo nenávideli ? Oni len závideli...
My však v súčasnosti žijeme bez plotu a dokonca "organizačne aj ideologicky" patríme k prehnitému kapitalistickému Západu. Drží nad nami ochrannú ruku, čiastočne nás "živí a šatí". Súdruhovia myslitelia to popierajú a odsudzujú. Len nepríčetný by sa vzdal výhod, len nepríčetný by sa odtrhol od "koryta", zbavil svoje obyvateľstvo nádeje na lepší život. Leda že by na to mal "osobné dôvody", tak, ako mal veľký "bozkávací" brat na východe dôvod držať svoje ovečky v šachu a znovu má iný veľký brat dôvody dokonca na otvorenú agresiu. Tie dôvody si sami zadefinovali, vytvorili a nikoho sa na nič nepýtali.
Chceli a chcú byť nesmrteľní a všemohúci. Tu sa však rozprávka o zlatej rybke obyčajne končí, nakoľko po treťom želaní sa more rozbúri a pekelné blesky s vlnami väčšími ako veža, márnomyseľného pohltia naveky. Otázka neznie či áno, ale kedy sa to stane. Že sa to stane, je jednou z najväčších istôt, nakoľko všemohúca a nesmrteľná je len zlatá rybka, prevtelený všemohúci nad nami. A jemu sa rovnať, vodiť ho za nos, nepatrí sa to...
