Veľa pozitívneho sa nedá povedať ani o Maďarsku. Áno, sú v bludnom kruhu, ako to kedysi povedal jeden komik na margo výstavby kruhových križovatiek. "Starosta dal v obci postaviť kruhovú križovatku. Blbec, keby aspoň odbočku z nej spravil. Chromý Balog sa ešte vlani vybral na bicykli na pole, odvtedy na nej krúži".
Takto krúžia naši susedia aj dnes a Viktor im v tom výdatne pomáha, v ich mene vydiera Úniu a v Bruseli je za tajtrlíka, šaška, ktorému dali priveľa právomocí. Zobrať ich späť už asi úplne možné nie je. Nepočítali s možnosťou, že cár z východu má krajinu v rukách. Nedodá jadrové palivo do Pakšu a polovica krajiny ostane v tme. Viktorovi sa hrozby hodia, chce byť tiež cárom, aspoň doma. Strašenie pospolitého ľudu vždy zabralo, kedysi aj blesk ich zrovnal v jaskyni.
My však nekrúžime na mieste, my chceme obsiahnuť celý vesmír, akoby sme trpaslíkom neboli a pritom si ani nevšimneme, kde má skutočné protiľahlé konce.
Jeden vysmiaty minister sa stretne so Západom pri preberaní západných zbraní na ochranu demokracie. So stíhačkami F - 16 sa do našej opatery presúva technika, sila a v neposlednom rade povinnosť chrániť technologické tajomstvá a samotnú Alianciu. Pred kým ? Pred prípadným agresorom, zbrane sú určené na našu obranu, na ničenie agresora.
Druhý minister tej istej vlády sa stretne s jedným z najvyšších predstaviteľov agresora, ktorý denno denne dokazuje svoj zámer, svoje imperiálne chute napĺňa a vraždí civilné obyvateľstvo v mene Boh vie čoho. Len tak, lebo sa im máli vlastná krajina ktorá nemá konca rozmermi, prírodným bohatstvom a ktorú nevedia spravovať ani omylom. V tej krajine sa snúbi moderný svet so stredovekom, bohatstvo s absolútnou chudobou a beznádejnou zaostalosťou. Chcú viac, chcú všetko. V ceste im stojíme aj my, len sa ešte na naše hranice nedostali. Našinec to zistí až vtedy, keď sa mu kalašnikov oprie o čelo, pristúpia ho čižmy a ruština sa stane povinným jazykom. "Je drbnutý", nevníma realitu, má silne čierno - biele videnie sveta.
Aby to bolo všetko uhladene usporiadané a malo pre občana logiku, šéf týchto ministrov konštatuje, že sa musíme rozprávať s každým, s celým svetom. Dobre, rozprávajme sa, ale nie s vrahmi a vojnovými zločincami, proti ktorým kupujeme drahé zbrane a budujeme obranu. O tom mlčí a akoby mŕtvi civili ani neexistovali, vlastne ani vojna vojnou nie je.
Alebo očakávame snáď, že na nás zaútočia mimozemšťania a zbrane potrebujeme proti nim ? Je nám v západnom spoločenstve tak zle, že potrebujeme východných "bratov" aby nás zase dusili ?
Šéf sa sotva odpúta od západných partnerov, lietadlo vzlietlo, ktorým na jednej strane pritakáva, na druhej v intenciách vidiny bielych myší rieši vyslanie vojakov Západu na ukrajinské bojisko. Nikto pred ním o vojakoch nehovoril, hovorilo sa len o humanitárnej a materiálnej vojenskej pomoci. On sa však ešte doma neštíti opýtať novinárov, či by chceli ísť bojovať na Ukrajinu, ako akýsi dôkaz vážnosti situácie. Na plebs to však zaberá. Zároveň z lietadla cestou domov, už jasným "opileckým ksichtom" uistí národ o "agresívnom rokovaní". Pochopiteľne, "LEN ON" zachránil bezduchých pred rukovaním na frontu.
Evidentne nevypovedané detaily a všetko vytrhnuté z kontextu, tak po Ficovsky. Nie je vylúčené, že najnovšie zbraňové systémy, ak by boli bez výcviku obsluhy dodané, potrebujú aj servis a obsluhu riadiaceho centra. To nie sú tie "tak složitá zbraň jakou je tank T - 34 ". Ale toto nikto nevyslovil ani omylom...
Našinec sa na to nielenže pozerá, ale súdruhovi s výrazom opilca píše povzbudivé odkazy. "Len do nich, pán Fico, držíme vám palce " ! A do koho tupci, však vyskakujete proti vlastným živiteľom, proti chlebodarcom. Západ vám poskytuje pracovné príležitosti, nie Fico. Nad vodou nás držia západné firmy a Eurofondy, nie slovenské bryndziarne a salaše. Oni sa sem tlačia aj napriek tomu, že im sťažujeme u nás podnikanie ak nie inak, neistotou budúcnosti. Dusia nás svojimi peniazmi a my sa ešte vzpierame, staviame sa "na zadné" voči nim ? Tak čo sme ak nie "drbnutí" ?
Ak tak veľmi chce čitateľ ( našiel sa aj taký ), aj ja som "drbnutý". Okrem toho, že verejne prejavím svoj názor, idem na námestie s ostatnými podobne mysliacimi a neskrývam sa za čislo alebo iný nick, nerobím pre krajinu nič iné, to je fakt.
Titulná fotografia : Nový čas, mapa Európy v roku 2035, vízia.
