Už v priebehu včerajšieho dňa sa v médiách objavovala správa o najlepšom možnom kandidátovi na "šéfa trojpísmenkových". Mozart - malý cár, sa rozplýval blaženosťou z vyjadrenia svojej vôle a bol iba krôčik od emotívnych sĺz šťastia. Z verbálneho prejavu v rozhlase bolo cítiť niečo mimoriadne. Niečo, čo tu ešte donedávna nebolo. Kde sa zrazu zobralo toľko endorfínov ?
Počkal som si na obrazový záznam vo večerných televíznych novinách. Z vypočítavosti. Som hnusný vypočítavý pisateľ. Musím si nasypať na hlavu aspoň dve vedrá popola ( minister Maťko by si mal tak isto nasypať, on ale "dva vedra" veľkosti barelov ) a ani tie stačiť nebudú. Nedá sa nič robiť, hoci ostatky pudov slušnosti lomcujú mojimi vnútornosťami napriek dostatku popola, potlačiť sa to nedá. V konečnom dôsledku, obraz priamo ponúka príležitosť na "komentár", súdruh sám seba servíruje na tácke. Nebyť možnosti, že niečo v tom obrazovom materiáli objavím, takéto zákerné správanie by do úvahy neprichádzalo. Ale nerobte to, keď vás k tomu vyzývajú...
Nekomentujme obsah tej správy. Mierumilovný článok bez nepublikovateľných slov by sa razom zmenil. O tom potom a prečo si kaziť posledné dni roka hulvátstvom a zlobou ? Obsah správy tkvie priamo v tomto texte. Môže ho vytvoriť len človek, ktorému je potrebné prihovárať sa tu prezentovaným spôsobom, "vyzliecť ho na Adama". Veď aj on bol milý na obrazovke. Oznámil síce niečo, čo by neurobil jediný príčetný vládca na svete a vieme všetci, že ich už matička zem nosila a nosí na chrbte všelijakých. Dobre, neriešme, žime s myšlienkou, že najlepším záhradníkom je hladný a zákerný cap. Je tam toho...ale...
Súdruh výrazne ožil ! Ešte pred pár dňami, pred ohlásením radostnej noviny ako od pastierov z Betlehema, "ukľudnil som sa", by to možné nebolo. Silne som podozrieval Harryho Pottera, že mu niečo v predvianočnom tréningu ušlo mimo a zasiahlo to priamo Úrad vlády. Ale zjavne netrénoval s nevyladeným novým modelom kúzelníckeho prútika zo Šikmej uličky. Ten zásah pochádza z iných zdrojov a musím priznať, skoro účinne prebíja "vizuálne efekty", aj zastretý hlas s podráždenými sliznicami. Taká typická "post sviatočná viróza" z prudkej zmeny počasia, kombinovaná ranným vstávaním. Zákerná diagnóza, už zmohla aj iné osobnosti...
Tentokrát boli zjavné príznaky radosti pred kamerou. Zachádzalo to až do intenzívneho emotívneho potvrdzovania správnosti svojho rozhodnutia spôsobom, ktorý odpovedá všetkým demokratickým princípom. "Je pre mňa najlepší možný kandidát". Zrejme tak znela otázka a bolo jej učinené zadosť pri všetkej počestnosti a pokore. Akoby sa aj nejaké "slzy radosti" skotúľali dovnútra a spôsobili potrebu ich prehltnúť. To sa stáva ľuďom po približne 8 - 12 hodinách po "ukončení sviatočného dňa", v závislosti na počte po sebe nasledujúcich dní a intenzite ich "rešpektovania".
Stav "kukučov" hovoril jasnou rečou. Hovorí zo mňa závisť, pretože za ergonomické vankúše sme vyvalili majland, ale iný si na ne líha zadarmo. Ale inak... Nedávno by to možné nebolo. Bez cielenej prípravy by nevydržal nápor "nutnej kľudovej polohy" pred kamerou. A teraz ? Akoby tu chcel byť večne, šťastný, plný radosti a tolerantnosti, na hrane zavzlykania z lásky k ľuďom a svojim myšlienkam.
Známe homeopatiká tento efekt nedokážu navodiť s takou intenzitou. Pred pár mesiacmi sa v parlamente pochválil raňajkovým menu, ktorému sa dnes musí vyhýbať. Myslel som práve na tento druh homeopatík v rôznych kvalitatívnych formách. Pomáha to na preklenutie kritických momentov, ale nesie so sebou iné nedostatky, často nepríjemné na pohľad...
Ostáva tu už len chémia a chemici. Moji učitelia na margo chémie vždy hovorievali, že chémia má budúcnosť. Ako je vidieť, má a okrem iného, pomáha aj v kritických momentoch ľudského života. V škole som ju mal celkom rád a sprevádzala ma celým profesným životom, hoci iba anorganická. Obrovská sila a obrovské možnosti sa skôr skrývajú v organickej napriek tomu, že naše telo potrebuje aj anorganické zlúčeniny a mnoho prvkov. "Soudruzi z NDR" svojho času ešte urobili chybu, ale čas a "pilnosť" chemikov nedostatky odstránili. Bolo že to slávy v dedine, keď už niektorí mali povestné lyžičky a poháre...
Dnes nás lieči anorganika aj organika, ktorá dokonca vyludzuje nádherné pokojné úsmevy, navonok milé a tolerantné správanie sa človeka, ak si vhodne zvolí medikament, onú povestnú "živú vodu" v inej ako tekutej forme. Je to síce pomalá cesta do pekla, ale nech je pre užívateľa povzbudením, že zlá voľba je rýchle a strmé klesanie do Luciferových komnat.
Chémia dokáže byť voči človeku rovnako zákerná ako nápomocná. Nemilosrdne si ho vie uchmatnúť do svojich pazúrov, nepustiť ho a zničiť nadobro. Ako momentálne riešenie sa zdá byť zázrakom, je to však dvojsečná zbraň. Siahajú po nej zúfalci, ako po jedinej možnosti pre udržanie svojho "ja" v prevádzkyschopnom stave. Ich presvedčením je slepota publika, oklamaná dômyselným konaním. Omyl, publikum vidí, pretože kombinácia výstupov z "kúry" nesedí. Oni nevnímajú fakty, že to neladí s vizuálom a zvukom v pozadí, je tam toho, prežiť chvíle určené pre mnoho očí je jediný cieľ. Kto si všimne detaily. Ak hovorí vyvolený, obraz nesleduje nikto. Má dosť práce so sústredením sa na zvuk.
Utrpenie sa tým nekončí, ono sa len oddiaľuje a následne vracia v silnejšej podobe, pochopiteľne, ak...
Toľká blaženosť zatratenej duše v službách pekla sa verejne nevidí denne. Mnohí by sa s radosťou vzdali týchto "milých chvíľ" vo forme obete za pohľad na strohú, ale civilizovanú tvár.
Zdroj fotografie : Denník "N"
