Nerozlišujme veriacich, ani Boh nerobil medzi pokornými ľuďmi rozdiely a jeho 10 prikázaní tvorí základný morálny kódex všetkých veriacich.
Tradične silne nábožensky založené a v niektorých regiónoch veľmi silne veriace Slovensko muselo utrpieť nejakú ujmu. Rozpoltenosť veriaceho človeka nikdy nedosiahla markantnejších rozmerov a ponúka sa otázka, čo ho vedie k tomu, aby zradil vieru svojimi činmi, pritom sa naďalej považuje za Božie dieťa.
Rodina bola vždy základným stavebným kameňom, tradičnou hodnotou, na ktorej ľud budoval svoju existenciu. Aj komunisti sa oháňali rodinou, museli, nakoľko tvrdiť masám, že tvojou rodinou je iba strana, sejačka, traktor a fabrika, by bolo nápadne skľučujúce. Malo to silne účelový podtext. Ale u veriacich má rodina historické korene, siahajúce do prvopočiatkov existencie viery.
Čo sa stalo so slovenským veriacim, ak sa dobrovoľne, s nadšením a v očakávaní zázrakov odovzdal do rúk vodcom, komunistom, ktorí nielenže s vierou, ale ani so životom v medziach základnej slušnosti nemajú nič spoločné ? Komunisti zatvárali kňazov a ničili kostoly, viera bola ich úhlavným nepriateľom.
Napriek tomu sa slovenský volič neobťažuje porovnať slová kňaza pri nedeľnej kázni so slovami komunistických tlčhubov. Neobťažuje sa zamyslieť nad obsahom slov kňaza, ktorý hovorí o láske k blížnemu a pokore, s obsahom slov komunistov, ktorí hovoria o nenávisti k iným ľuďom, otvorene klamú a kradnú. Vypočuje si slová o láske, pokore a čestnosti, potom si ide zvoliť nenávisť, podvodníkov a zhýralých zlodejov. Dokonca čím je silnejšie veriaci, tým viac inklinuje k opačnej strane. Cestou z kostola do neho udrel blesk, alebo vôbec, čo sa mu stalo ?
Takýto je slovenský veriaci ? Ignoruje slová kňaza a Božie prikázania ?
Kto to vlastne sú tí momentálne vyvolení, "rodinne založení" a hlásajúci rodinné tradície ? Ľudia bez rodín, alebo s rozvrátenými rodinami, promiskuitní ožrani, ničia verejný majetok a vykazujú atribúty komunistických zlodejov. Ich symbol je namiesto Ústavou predpísaného prezidenta krajiny komunistický masový vrah.
"Pokora" v ich poňatí znamená zhýralý život z podvodne získaných peňazí. Oni a ich najbližší dôverníci sa už nikdy k pokore nedokážu vrátiť, zvykli si na štandard XXXL a urobia všetko pre to, aby pri ňom ostali. Ich strany sú len stupienkami v rebríku, podpery a straníci poslušnou lúzou, ktorá si čas od času "môže beztrestne namočiť zobáky". Bočný neplánovaný a ľahký príjem je príjemná vec , preto sú ochotní poslušne prikyvovať. Morálka je nepodstatná, existujú len stranícke normy, diktované diktátormi.
Otvorene sa hlásia ku komunistickým diktátorom a masovým vrahom. Svojou každodennou činnosťou a plánmi potvrdzujú diktátorské tendencie, spôsob vládnutia výhradne vo vlastný prospech. Obyvateľstvo s inou morálkou je pre nich odpad a neštítia sa ani osobného prenasledovania a pomsty. Presne v duchu Stalinistického obdobia a vôbec temného obdobia vlády komunistov.
Ani tento fakt nedokáže vo veriacom človeku vzbudiť aspoň iskru pochybnosti ? Nezabiješ ! Neukradneš !
Doplním ešte jedno poďakovanie : Námet na článok mi poslal čitateľ z Košíc, za čo ďakujem veľmi pekne.
