Hranol sa zase ukázal v tom najlepšom svetle. Pokrčený ciferník na spôsob Medvedeva otrčil pred kamerami a zaperlil : "Nie je v záujme Slovenska, aby sa Ukrajina stala členom NATO". A kto ho žiadal, aby sa na túto tému vyjadroval spôsobom, ktorý prináleží len oficiálnym predstaviteľom štátu ? Na takéto verejné vyjadrenie má právo prezident, vedenie parlamentu a členovia vlády. To je všetko, zbytok sa môže akurát snažiť ovplyvňovať verejnú mienku takýmito nezmyslami. Zvlášť v prípade, ak sa takmer v zhodnom čase vyjadrí celé vedenie štátu presne v opačnom duchu.
Nič nové, čo by malo svet prekvapiť. Od neho čakať niečo iné možné nie je. Ja, občan slovenskej republiky, protestujem proti tomu, aby sa aj v mojom mene verejne vyjadroval ožran, zlodej a podvodník, nevolený do pozície s takými oficiálnymi kompetenciami v zastúpení štátu. Na to právo nemá !
Kde - kto si láme hlavu nad tým, čo sa deje v spoločnosti, čo podnecuje mladých k zúfalým činom. Tak táto mentálna troska je priamo ukážkou toho, ako sa zahrávať s mysľami mladých ľudí a ako ich pripravovať na balenie kufrov. Smerujem touto poznámkou aj na gymnázium pre nadané deti, dvoch mŕtvych študentov a ich zúfalé činy.
Pomaly, ale iste ich a zúfalstvo ostatných mladých, začínam chápať. Zamyslime sa trošku nad tým, čo sa asi môže preháňať hlavami inteligentných a nadaných ľudí s nadpriemernými schopnosťami pod vplyvom diania v každodennej slovenskej spoločnosti. Chápu toho podstatne viac ako ich rovesníci, ale ešte nie sú dostatočne sveta znalí a skúsení na to, aby sa dokázali povzniesť nad tým, čo denne vidia a počujú.
Chaos v hlave a frustrácia vysokej intenzity z množstva primitivizmu, ktorý sa prevalí médiami z politického a spoločenského diania. Nie všetci dokážu stráviť všetko a ak sú viac introverti než by bolo žiaduce, tlejúca iskra naberá na intenzite a môže zapáliť obrovský požiar. Nastúpi protest, nesúhlas so spoločenskou klímou a fyzický protest v podobe nejakého radikálneho počinu. Stalo sa, Slovenskom to dvakrát zamávalo riadne, ale nedaj Boh, ak sa niečo podobné stane ešte zo dvakrát, stane sa to spoločenskou normou a nikto si z toho nič robiť nebude.
Pri tej príležitosti chcem pripomenúť prípad stavu medveďov a ich vyčíňanie, podobnosť. Stretnúť nejakého v záhrade je už bežný a akceptovaný fakt. Po útokoch na ľudí hovoríme len toľko, že sme pokročili, máme krízový team a človek nie je na ich jedálničku. Nie je ich veľa, len im stojíme v ceste. Postupne sa stáva normou, že sa ľudia budú prispôsobovať im a nie naopak. Až kým neprídu mŕtvi a nejaký zúfalý rodič neodstrelí niekoho zodpovedného ako psa. Dá sa to vylúčiť ? Nie !!!
Ale vráťme sa späť k mladým.
Nedokážu uniesť ťarchu spoločenského bahna, ktoré visí nad ich hlavami a do budúcnosti nesľubuje nielen perspektívu rozvoja, ale ani len bežnú každodennú klímu života v slobodnej a demokratickej spoločnosti. Čo ich tu čaká do budúcnosti, na čo by sa mohli tešiť ? Nič a ešte menej. Majú pred očami množstvo prípadov, kedy schopnejší ľudia utekajú do zahraničia. Čím bližšie k septembru, tým viac ľudí sa tam chystá. Medzi obyvateľstvom to na túto nôtu šumí.
Napríklad aj arcibiskup Bezák sa vyjadril, že už sa dohaduje s priateľmi a ak sa po septembri dostane k moci lúza, sťahuje sa na Moravu. Podobne na Spiši som osobne počul množstvo ľudí s podobnými úvahami. Ak nie na trvalo, aspoň na niekoľko rokov, kým tu nebude poriadok. Ale kedy bude ? Zlodeji zase všetko rozkradnú a môžeme začať odznova.
Trhá to vnútornosti nielen mladým, ale rovnako aj starším príčetným občanom. Spoločnosť klesla niekde pod úroveň prvotnopospoľnej spoločnosti s každodennými prejavmi primitivizmov a agresivity. Náklonnosť k národu s genetickou výbavou násilníkov a vrahov, len umocňuje presvedčenie demokraticky mysliacej časti národa, že domov ako taký je v hlbokom ohrození. Potom sa nemôžeme diviť, ak to niekto ešte nie celkom zrelý, ale erudovaný a frustrovaný nezvládne.
Lúza zo Súmračnej na to vytvára priamo ideálne podmienky. A bude to ešte horšie ak sa v septembri nezobudíme včas.
