Nie je to výmysel, bol som pri tom a zostal som na chvíľu v pomykove. Pán v stredných rokoch, známy, vec obratom vysvetlil.
Stretli sme sa pred vchodom do domu s jeho susedom, mladíkom vo veku asi 17 rokov. Známy išiel s čerstvou informáciou zo školy, ja k nemu na pracovné stretnutie. Ubytoval rodinu ukrajinských utečencov v byte, ktorý využíval ako kancelárske priestory. S agendou sa presťahoval do bytu kde žije s rodinou. Musím povedať, že sa rodina riadne uskromnila, nakoľko práca pri dvoch deťoch do 10 rokov nemusí byť vždy bez obety a otrasov. Najviac to pocítia deti, "silencio" zaznieva dosť často. Doteraz to nepoznali, nebol dôvod, otec pracoval o podlažie vyššie a bol pokoj.
Otec rodiny za pomoci manželky rieši v týchto dňoch úradné úkony vo vzťahu k novej rodine a dokupuje najpotrebnejší nábytok. Trošku mu závidím, pretože má možnosť na plno prejaviť ľudské srdce a ponúknuť teplo akého-takého domova pre nešťastných ľudí. Ja som obmedzený len na finančnú pomoc, ale aj to je pomoc. Ukrajinské deti už začali chodiť do školy. Ani sa tam nestihli zohriať a starší, 14 ročný chlapec, už pocítil "prívetivosť" spolužiaka :
"Vráť sa na Ukrajinu, magor !" Znelo namiesto pozdravu od jedného z nových, domácich spolužiakov.
Je to región, kde sú fašisti asi najsilnejší a bezpochyby aj deti ich sympatizantov sú nasiaknuté demagógiou. Rozumieť tomu čo činia zrejme nerozumejú. Výchova nasmerovaná na nacionalistickú strunu nakoniec stopy zanechá a veľmi tomu neverím, že sa niekedy v budúcnosti z takéhoto mladého človeka stane triezvo uvažujúci súdny človek. Keby tomu tak bolo, úprimne, trošku by som sa čudoval. Ale s radosťou. Nakoniec, nie všetky deti sa naplno nájdu vo výchove svojich rodičov.
Rozpitvávať udalosť na drobné asi nemá zmysel, obraz si urobí každý súdny človek sám. Podstatne viacej ma zamestnáva myšlienka, že ako a za aký čas sa naša spoločnosť vysporiada s fašistickou a komunistickou lúzou. Kedy ak nie teraz !!!
