Stretnutie so známymi po dlhšej odmlke padne vždy dobre. Zvlášť, ak sa stretne partia na "neutrálnej pôde", len tak, vymazať úzkosti z koronového šialenstva. Kto by čakal, že pohoda a duševná úľava budú charakteristické znaky pokusu o nadýchnutie sa, mýli sa. Aby sa človek môjho typu nerozčúlil a nevytáčal do nepríčetnosti, musí byť obrnený omnoho viac ako stredoveký rytier v plnej zbroji so zátkami v ušiach.
Všetci sme vedeli, že nie je možné vynechať aktuálnu vojnu na Ukrajine. Na tom by nebolo nič mimoriadne. Žijeme s tým, poniektorí sledujeme pozorne dostupné informácie predovšetkým z nezávislých zdrojov. Presnejšie iba nezávislých a komentáre odborníkov, vojakov, politológov, komentátorov významných médií.
Pochopil som v "priamom prenose" pri ľuďoch so stredným a VŠ vzdelaním diametrálnu odlišnosť vnímania a vyhodnocovania informácií. Silný je deformačný účinok propagandy na sociálnych sieťach, ak človek žije s nimi a verí tomu, čomu je ľahšie veriť. Propaganda, podávaná nevtieravo, spôsobom, ktorý je prijateľný bez premýšľania nad súvislosťami a pochopiteľne, vplyvom stádového efektu, lajknuté a zdieľané do nemoty. Vytvára jednoducho identifikovateľného nepriateľa, nedeliteľnú súčasť našej existencie vo vzájomnom porozumení. Spoločný nepriateľ je našim zjednotiteľom, zdrojom životnej energie, predmetom diskusie a priateľstva. Nie je nad to, ak sa môžeme na niekoho sťažovať, ohovárať a súčasne ľutovať samých seba. Dôkazom je bezhlavá reakcia typu: "Ukáž mi o tom video, potom uverím". Akoby youtube bol jediný zdroj informácií...A tu hovorím o ľuďoch vo veku 60 - 66 rokov, maximálne vitálnych.
Okrem toho som zistil ešte jednu veľmi závažnú vec. Tu, prosím, ma ukrižujte menej bolestivo ako bol ukrižovaný Ježiš. Ženy ( v našej skupine sú vo väčšine ) sú vzhľadom na slabšie armádne znalosti, politický a historický prehľad faktov posledných desaťročí, omnoho lepším terčom trollov. Zároveň sa ospravedlňujem tej časti nežnejšej populácie, ktorá stojí nohami pevne na zemi a rozozná fakty od fikcií.
A presne z tohoto momentu pochádza aj význam nadpisu článku o geniálnych rusoch. Vraj nemôžu byť zlí ( rusi ), ak svetu dali toľko geniálnych ľudí...Áno, bolo ich neúrekom a dodnes sú. Mendelejev, Ciolkovskij, Čajkovskij, Tolstoj ( všetkých a vo všetkých sférach života nie je možné menovať ), nemali ambíciu vraždiť a znásilňovať. Svoje životné diela, športovci a umelci svoje výkony, nikomu nevnucovali, zanechali ich ľudstvu bez rozdielu, ktoré v nich dodnes vidí majstrovstvo a genialitu autorov a to sa nezmení.
Horšie je, že géniovia minulosti majú potomkov a nasledovateľov, ktorí sa svetu predvádzajú v úplne inom svetle. Genialitu si vynucujú zbraňami a klesli na úroveň dobyvačných barbarov. Dnes už ani nie som si istý, či niekedy vôbec boli na inej úrovni. Zrejme sme sa pozerali len nesprávnymi okuliarmi, alebo svetlé výnimky prekryli temné pozadie...
Sebaľutujúcemu a sebaľúbemu našincovi tieto detaily unikajú. On vidí len to, že obete novodobých barbarov dostanú niečo zadarmo. Ani na moment si nechcú samých seba predstaviť v situácii, kedy útek je jediná možná záchrana ich života a života ich detí. Ako by sa asi cítila matka, Slovenka, v takej situácií ? Pochopila by to, keby jej v Česku nikto nič nedal a nechal ju s deťmi bez jedla v noci na mraze pod holým nebom ?
Našinec je inakší. Uverí, až do toho spadne. Potom sa poondeje od strachu...
Fakt je, že sme si žili bezstarostne a keby nás naše idoly ( idolmi zrejme ostanú, sme hlúpi, nepoučiteľní a to bude naša skaza, nie sme schopní ani ožrana rozlíšiť od triezveho človeka ) nevyrabovali a nenosili ukradnuté peniaze diplomatickou poštou do zahraničia, aj dôchodky by mohli byť bližšie k západným. Iné a od nás omnoho bohatšie národy ( napríklad Nemci ), sa už dávno správajú k svojej krajine zodpovednejšie a dovolím si tvrdiť, že v skromnosti, realistickom postoji k povinnostiam a disciplíne ich nedoženieme ani keby nám utekali oproti.
Prišiel čas, kedy sa musíme zmieriť s nutnou pokorou, uskromniť sa a namiesto bezhlavého tárania nezmyslov na sociálnych sieťach sa ich prostredníctvom radšej prihovoriť za podporu sociálne slabších zo strany štátu. Niektorí tú podporu naozaj potrebujú a nie vlastnou vinou.To sa ale tí ostatní najskôr musia uskromniť a štát, vláda zobudiť.
