Azda najznámejším postihnutým práve AS bol profesor Alan Turing, na titulnej fotografii v tridsiatych rokoch 20. storočia, matematik, kryptograf, kryptológ a konštruktér prvých počítačov, nezávisle skonštruovaných s Johnom Neumannom na univerzite v Cambridge. Génius, o ktorom sa svet dozvedel príliš neskoro. Zomrel ako 41 ročný, po súdom nariadenej chemickej kastrácii pre homosexualitu, si údajne do 1 roka siahol na život. Nikto s istotou nevie, čo sa presne v osudný deň stalo. Faktom je, že tablety ho ničili dokonale.
Od detstva trpel na AS, ale to mu nezabránilo a zrejme skôr pomohlo v genialite, videní neviditeľného sveta budúcich počítačov a skúmaní inteligencie strojov. Hľadal súvislosti medzi činnosťou mozgových neurónov a možnou inteligenciou strojov. Jeho test na inteligenciu stroja je dodnes neprekonaný.
AS by bolo možné definovať ako ľahšiu formu autizmu. Sprievodné poruchy sociálneho správania, šablonovitosť v správaní, zhoršené vnímanie vzťahov, humoru, nadväzovanie sociálnych kontaktov a mnoho iných kritérií, ktoré na prvý pohľad osobu stavajú do pozície outsidera, sú často vyvážené nadpriemerným IQ. Platí to však vždy, alebo niekedy dokonca inteligencia prevažuje nedostatky ?
Alan Turing bol geniálny človek a keby jeho vojnová činnosť nepodliehala prísnemu utajeniu, zrejme by sa dožil podstatne vyššieho veku a svet by mal geniálneho počítačového experta s víziami ďaleko za chápaním bežného človeka. V podstate sa začal zaoberať princípmi umelej inteligencie, čo sa až dnes dostalo do popredia virtuálnej reality. Som o tom presvedčený, že keby Downing street 10 nemusel tajiť jeho totožnosť a zásluhy ( bez váhania by som dokázal tvrdiť, že on riadil aj Churchilla v istých smeroch, predovšetkým miery zisku a strát z čítania nemeckých kódov Enigma bez vyzradenia ), jeho priatelia a verejnosť by sa postarali o dostatočnú publicitu jeho prípadu pre zrušenie archaického zákona Kingdomu o chemickej kastrácii vražednými tabletami. AS mu v tomto nepomáhal, skôr bol na obtiaž.
Zbombardované Cowentry bolo obeťou za zachovanie tajomstva Ultra - Enigma a stal sa ňou aj sám Turing. Ťažko pochopiteľné, ale zrejme si vojna vyžaduje podstatne viac a nezmyselnejšie obete, ako si my, čo ju nepoznáme z blízka, vieme predstaviť. Aj prípad Alana Turinga rozpráva príbeh o absurdite vojny. Mal výrazný podiel na porážke fašizmu a predsa mu padol za obeť...
Prečítal som niekoľko kníh o vojne špiónov a kryptológoch. Do odtajnenia Turingovho dešifrovacieho stroja "Ultra" po 50 rokoch, na dešifrovanie nemeckých kódov "Enigma", sa po roku 1973 všade písalo o poľských kryptológoch ( Jerzy Rózycki, Henryk Zygalski, Marian Rajewski ), ktorí už v roku 1932 rozlúštili kód "Enigmy". Dnes už vieme, že to síce pravda bola, ale iba tej jednoduchšej verzie, bez čelnej rozvodnej dosky s 10 káblikmi a zástrčkami. Počet možných kombinácií sa s rozvodnou doskou zvýšil mnohonásobne, na cca 159 x 10 na 18 - tú ( 18 núl za číslom 159 ).
To nemôže byť v ľudských silách bez stroja a Turing to odhadol perfektne. Nič to nemení na zásluhách poľských kryptológov, ktorí rozlúštili kódy jednoduchšej verzie manuálne, používanej pre obchodnú korešpondenciu. Nemci v roku 1936 tieto stroje stiahli z verejnosti. Urobila to armáda v domnení, že narazili na niečo neprekonateľné. Stroj zdokonalili spomínanou rozvodnou doskou s 10 zástrčkami a tým sa ich istota takmer naplnila. Ale nevedeli čoho je schopný Turing, poznačený AS.
Ak sa nad tým zamyslíme, vyzerá to skoro nepochopiteľne a možno aj komicky ( bez irónie s plnou vážnosťou ), ak na jednej strane má človek panický strach zo situácie, keď sa mu na tanieri zmieša hrášok s mrkvou, alebo sa na neho niekto usmeje a zotrvá pohľadom do jeho očí a na strane opačnej ten istý človek tých sociálne vyvážených hravo strčí do vrecka svojimi odbornými schopnosťami.
Vo svete je AS, ale aj autizmus veľmi rozšírenou diagnózou. Trpia nimi predovšetkým chlapci, až 4 x častejšie ako dievčatá. Nikto nikdy nevie, kedy sa driemajúce gény prebudia a poznačia novorodeniatko bez toho, aby to rodičia a ich okolie chápalo. V USA je postihnuté každé 54. dieťa, často bez zjavných genetických predispozícií.
Turing nebol jediný "postihnutý" génius našej doby. Profesor John Forbes Nash, matematik, teoretik v oblasti teórie hier, dostal Nobelovú cenu, pritom ho celý život ničila schizofrénia. Diagnóza Stephena Hawkinga, amyotrofická laterálna skleróza, sa prejavila ešte brutálnejším spôsobom, ale jeho mozog si genialitu zachoval až do smrti.
Zdroje : uvedené v linkoch, Kód Enigma - film bol inšpiráciou.
