Obecne známym faktom je, že Biblia je uznávaná ako najstaršie dejiny kresťanstva, napísaná do súčasnej podoby s veľkou pravdepodobnosťou asi 200 až 400 rokov po narodení Krista. Netuším, či je vôbec možné overiť pravdivosť a spoľahlivosť tohoto tvrdenia, nakoľko aj dostupné zdroje uvádzajú dlhodobé kreovanie textov, na základe výberu a pravdepodobnosti faktickej stránky.
Dnes sú texty, zdá sa konečné, bez zmien podstaty, tak, ako sa nemení ani základný odkaz pre kresťanov, vysloviteľný snáď jednou vetou : "Miluj svojho blížneho". Touto vetou je povedané všetko a kto sa ňou riadi, nebude hľadať "diery v syre", ale vždy bude mať pred očami v prvom rade syr.
Doba pokročila, žijeme časy diametrálne odlišné a to nemám na mysli techniku a technológie, ale spoločenský systém so všetkým, čo je v ňom obsiahnutý. Centrom je človek, systém slúži jemu a určuje pravidlá existencie jednotlivca a súčasne pravidlá vzájomných vzťahov. Tých vzťahov, ktoré sa vymykajú spod vety "Miluj svojho blížneho".
Existoval v časoch kreovania Biblie a nasledujúcich storočiach nejaký systém riadenia územia a vzájomných vzťahov okrem povinnosti živiť svojho panovníka a dobývať nové územia ? Nič na dnešný spôsob. Živelnosť a oddanosť pánovi a cirkvi, boli základným znakom, ktoré mala Biblia so svojim obsahom a jej šíritelia, držať v únosných, podľa možnosti, čo najpriaznivejších, medziach.
Keby sa poctivo riadili spomenutou vetou " Miluj svojho blížneho", nikdy by podstatu Biblie neobrátili proti pospolitému ľudu, neokrádali by ho ideovou deformáciou obsahu ( odpustky ) a nehnali ľud do bratovražedných vojen v mene viery a Krista.
Temné to obdobie, plné hriechu a špiny, kedy sa Božia láska vyvažovala peniazmi a vykupovala krvou. Činy nositeľov viery boli poplatné dobovej mentálnej vybavenosti, ale s jasným cieľom vládnuť a ovládať dav. Tomuto účelu poslúžilo čokoľvek, od mučenia po vraždu, ak sa vyriešil "problém" odlišujúci sa zaužívanému a žiaducemu "štandardu", počnúc od nadpriemernej inteligencie po homosexualitu.
Dnes, v 21. storočí, sme bez mihnutia oka schopní opierať sa o spisy z temného obdobia neznalosti a strachu, hoci aj z prírodných úkazov. Z obdobia, kedy cena ľudského života mala menšiu hodnotu ako krava a žena bola len strojom na deti a ventilom "hučania v kolíku". Ani náznakom si neuvedomujeme dobu, osobnosť človeka so všetkými atribútmi, s ktorými prišiel na svet. Neuvedomujeme si našu bezbrannosť voči prírode vo vzťahu k možnosti ovplyvniť genetické charakteristiky a vybavenosť človeka.
Nemáme však najmenší problém zavrhnúť všetky atribúty pokročilej doby, podobne ako v období temna, za účelom svojej pravdy. Táto "pravda" síce nie je vykúpená krvou v pravom slova zmysle, ale v prenesenom význame nie je menejcenná. Potláča osobnosť človeka, neuznáva rovnocennosť inak orientovaného človeka ako bytosti, žijúcej v tejto spoločnosti.
Pri povinnostiach voči spoločenskému poriadku sa nepýtame na "inakosť", taký chlievik vo výdobytkoch civilizovaného sveta, asi 1800 rokov po kreovaní Biblie, v daňovom priznaní a odvodoch do zdravotného a sociálneho poistenia, nie je. Nemám vedomosť ani o tom, že by v inkriminovanom čase tvorby Biblie existovali záznamy o odvodoch a už vonkoncom nie o "sociálnych dávkach"...Panovník a cirkev IBA brali !
Oproti tomu pri právach chceme vehementne využívať Sväté písmo, zneužívané pre ovládanie davu a naplnenie vôle panovníka a cirkvi svätej, z obdobia temnoty. Tu sa už neriadime atribútmi doby, nevšímame si pokročilých zmien. Tieto zmeny by logicky mali so sebou priniesť aj zmenu v myslení a správaní sa človeka, základného stavebného kameňa aktuálnej spoločnosti a spoločenského poriadku.
Inak povedané, sme aktuálnej dobe prispôsobení, ale zároveň primitívni hlupáci. Ako v časoch temnoty, aj teraz obchádzame prapodstatu Biblie, jej základné posolstvo: "Miluj svojho blížneho". Nezaujíma nás podstata, vzťah k človeku ako bytosti, ale zaoberáme sa vlastnosťami a nebodaj "úžitkovou hodnotou" pre naše zámery.
Aj v časoch temna boli vyvolení pohrúžení do Biblie, až na jej dno, trčali z nej len topánky, ale zároveň boli vrahovia. Nemali najmenšie výčitky pri prevracaní zmyslu Svätého písma. My vrahovia nie sme, sme iba duchom chudobní kreténi.
PS: Autor nie je členom, hovorcom ani propagátorom "Inakosti", iba neznáša bezduchých primitívov.
