Na moje prekvapenie som dostal termín SMS - kou po registrácii na tretí deň. Nečakal som ani sekundu, bolo to veľmi rýchle. Žiadny nával sa nekonal a všetci práve prítomní ľudia si prišli po druhú, alebo tretiu dávku. Príliš ma to neprekvapuje, štatistika z "Dát bez pátosu" hovorí, že lockdown ( ďalej len LD ) znížil týždenný prírastok prvoočkovaných zo 48 000 za posledný týždeň pred LD, na 34 000 za prvý týždeň LD. Týmto sa ale zaoberať nechcem. Oni tvrdia, že sa to dalo čakať. Stalo sa.
Následne som v potravinách stretol známeho ( 68 rokov ), inteligentného, ale tvrdého antivaxera. Občas sa hrá na niečo čím nie je, ale takých je mnoho. U neho som si na to už zvykol a nikdy som to neriešil. Beriem ho aký je.
Nasrdený ( aj nasr..ý ) na celý svet. Výraz ako Ježiš na kríži s komentárom, ako preukrutne ho LD obmedzuje ( aj mňa obmedzuje, ale je to dané, nezmením to a ak sa s tým vysporiadam plánovane, ani to nebolí ). Volala mu známa zo Švédska a tam je to všetko v kľude, bez výrazných obmedzení, naši susedia majú tiež voľnejší režim, obchody fungujú, ale tento humus u nás ? Keď som sa po čase dostal k slovu, nadhodil som 90 a viac percentnú zaočkovanosť vo Švédsku.
Viac som nestihol povedať, pretože kontroval okamžite slovami : "No maj sa, vidím, že sa nezhodneme". Mal pravdu, v tomto sa nezhodneme, ale iba sme sa rozprávali a vakcinácia nie je všetko na tomto mizernom svete. Fakty ho evidentne iritovali. Čo dodať, odteraz viem, že antivaxera sa zbavím, ak mu predhodím čísla. Je to smutné, ale zaberá to lepšie ako urážka.
Je to inteligentný človek a dlho sme sa nevideli. Okrem iného som mu chcel povedať aj to, čo urobím s vládnymi 300 eurami. Nedostali sme sa k tomu, dokonca som mu nestihol povedať ani to, kde som bol. Je to veľmi výstižný príklad na to, ako sa ľudia navzájom odcudzujú pre iné názory. Pritom je to len jeden detail, jeden útržok života, okrem ktorého tu je mnoho užitočného a pekného. Neviem kde sa vytráca ľudskosť kde sa ľudské vzťahy dostanú pri tomto kurze, ale že sme na zlej ceste, je nepopierateľné.
Peniaze si nenechám, našťastie nie som v takej situácii, aby som ja a ani moja rodina, nemohli bez nich prežiť. Oni vôbec nemuseli byť. Nie je to nikomu na truc, ješitnosť u mňa miesta nemá. Som dostatočne nad vecou a cítim, že to tak má byť a tak je to správne.
Vrátim ich späť do zdravotníctva. Už dávno tam malo skončiť omnoho viac na stabilizáciu stavu zdravotníkov na Covid oddeleniach, tak prečo to neurobiť. Sám s takou sumou do vody dieru nespravím, ale aspoň budem mať pocit, že ich využije ten, komu chýbajú viac.
Detská onkológia v Banskej Bystrici je to miesto, kde ich potrebujú určite viac ( titulné foto aj nižšie ).
Toto oddelenie Detskej fakultnej nemocnice mi naháňa hrôzu a pomyslenie na to, že deti trpia onkologickými chorobami a často im nie je možné pomôcť, je veľmi silný argument na to, aby som im prispel na uľahčenie pobytu na oddelení, žiaľ, niektorým na uľahčenie prežitia ich posledných dní. Je to krutá realita. Navštevujú ich klauni, dobrovoľníci. Nikto im nerefunduje náklady ani ich čas. Je to záslužná práca, ktorú môžem len podporiť a podporím.
Ak sa rozhodnú aj iní k takémuto kroku, bez ohľadu na adresáta, prijímateľa ( detský domov, postihnutí jednotlivci a pod. ), nech im to slúži ku cti.
