Čo by človek neurobil pre deti a vnúčatá ? A ak to nejde priamo, pre ich dobro vymyslí čerta aj diabla. Čert a diabol majú symbolizovať "vysoko sofistikovanú" lesť, taký nežný podfuk na dosiahnutie cieľa.
Počas môjho detstva sme videli banány tak na Vianoce, ak sa stojac vo fronte práve pred nosom neminuli a ďalšie už nepriviezli, za mizerných 17.- Kčs za kilogram pri mesačnom plate 1800.- Kčs. Alebo inak, za mesačný plat by si mohol otec, vodič autobusu, nakúpiť 106 kg banánov a to by si musel 2 Kčs ešte požičať...Boli by sme sa s nimi "zadrhli". Dnes je všetko inak...
Keď mal vnuk 3 roky, dokončievali sme rekonštrukciu chalupy a začal k nám chodiť na víkendy. Jeho prieberčivosť v jedle zahŕňala aj banány. Ani za svet vziať do úst hoci len kúsok tohoto energeticky bohatého tropického ovocia ( alebo zeleniny, neviem, na Zanzibare je to základnou potravinou pre varenie ). Tak som dostal spásonosnú myšlienku. Nalákam ho na efekt, na oheň, horiace banány na panvici.
Receptúra prípravy je zrejme notoricky známa. Pozdĺžne prekrojené polovice ( ako na titulnom obrázku, ale aj šikmé rezy na plátky, alebo krúžky, myslím si, môžu byť, to je náš zvyk ) sa na masle prudko osmažia do hnedasta obojstranne ( kto to nerobil a chce si to vyskúšať, odporúčam opražiť najprv oblú stranu, ľahšie sa otáčajú ) a potom príde hókus - pókus. 60 % - ný lekársky lieh na rozpálenú panvicu a škrtnúť zapaľovačom. Skúsil som to a zafungovalo to zázračne. Musel som to zopakovať, pretože šľahačka a strúhaná čokoláda na vrchu z toho spravili dezert "á la tutti" a náš antibanánový drobec sa toho nevedel dojesť. Museli sme ho krotiť a od toho momentu sa tešil pri každej návšteve na banány, flambované. Občas som si "ošľahol" chlpy na ruke, ale to bola a je dodnes jediná ujma.
Chlapec vyrástol a popri ňom prišli ďalšie vnúčatá, dievčatá. Pre ne táto tortúra začala byť rovnakou atrakciou a dokonca sme to pre efekt vylepšili. Oni dve to vylepšili. Zásadne sa to pripravuje po zotmení a v momente pred škrtnutím zapaľovačom sa zhasínajú všetky svetlá. Tak je z toho "ohňová show", ktorú si v časoch, keď dostali vlastné mobily, poctivo natáčali a porovnávali výšku a objem plameňov s predchádzajúcimi "akciami". Čo čert nechcel, stalo sa z toho hodnotenie "mojej práce" a pre pokoj duše, kvalitu ohňa, som pár krát musel opakovať záver akcie. Veľký oheň = kvalitná bašta, rovnica platná do dnešného dňa.
Stále je to bezvýhradne atraktívne, hoci sa dostali do predpubertálneho veku a začínajú mať otázky všetkého druhu. Napríklad v zime som lúskal orechy, starká varila a oni obidve mali povolené mobily na hranie hier. Koncentrovane čumeli do obrazovky, na čo som si povedal, že ich skúsim rozptýliť. "Ak ma budete počúvať, poviem vám, prečo sú orechy zdravé", hodil som udicu. "No, povedz", znelo mimovoľne, akoby bez záujmu, ale skúsil som. "Orechy obsahujú nenasýtené mastné kyseliny, ktoré sú pre organizmus potrebné", znela múdra veta, ktorej podstatu, názov kyselín, som chcel opakovať od nich. Mladšia sa ihneď chytila a spustila, slabikujúc názov kyselín, aby sa ani náhodou nepomýlila.
Popri tom, podotýkam, obidve koncentrovane čumeli do obrazovky mobilu. Keď dopovedala, prešli maximálne tri sekundy ticha a spustila iba o rok staršia ( 12 r. ). V prvom momente, ja, optimista a idealista v jednej osobe, som si myslel, že ako nenútene a nenápadne sa vzdelávame, aj popri hrách.
Jej príhovor, otázka, z úplne z iného súdka, nás oboch s manželkou rýchle vrátili na zem. "Starká, mala si niekedy cucflek ?".
Raz darmo, dospievajú závratne rýchlo, s tým nič nenarobíme. Ona mala moje kyseliny na háku a namiesto hier si hľadala informácie, korešpondujúce s predpubertálnym vekom. Napriek tomu sú flambované banány TOP maškrtou každého pobytu u starkých.
