Čas Vianočný sa priblížil závratnou rýchlosťou pomedzi hektické udalosti. Priznám sa, tento rok som si nedokázal s takým pokojom vychutnávať obdobie Adventu a ešte menej obdobie od Lucie do Vianoc, obdobie najkratších dní v roku, plné ľudových tradícií a zvláštnej atmosféry. Pre mňa týchto 12 dní v roku malo vždy zvláštny význam práve z dôvodu krátkych dní a dlhých tmavých nocí. Vždy som mal rád zasneženú zimu, ktorá sa spája s prítmím tohoto obdobia. Často sa stávalo, že silne zamračená obloha navodzovala celodenné prítmie, niečo výnimočné, čo núti človeka spomaliť, vyčkávať a premýšľať.
Tento rok je výnimka, silne sa podobá na deväťdesiate roky temna za čias Mečiara. Vtedy bežní ľudia nemali cenu. Okrem bežných premnožených zločincov, najväčším zlodejom a podvodníkom bol sám štát. Využil hlbokú neznalosť a ovplyvniteľnosť pospolitého ľudu na organizované rozkrádanie a ich ožobračovanie. Nepochopiteľnou zhodou okolností sa ten istý pospolitý ľud nepoučil, zabudol na to a znovu sa vrhá do pazúrov rovnakých zlodejov.
Dokonca vyše jedna tretina z nich deklaruje v prieskume pod linkom z denníka "N", že nesúhlasí s tým, ale to je všetko, skláňa hlavu a čaká na prípadnú almužnu. Pred kamerami televíznych štábov vyplakáva nad svojim utrpením, vyčísľuje žobrácke sumy, z ktorých musí žiť zo dňa na deň, mlčí, čaká a ľutuje sa. Nechápe, že stačí na správnom mieste otvoriť ústa a voliť niekoho iného. Nie, to neurobí, bude šomrať, prijme svoj osud žobráka a nabudúce s pokojnou dušou pôjde zase voliť tých istých zlodejov. "Oni sľubujú, oni dajú" ! Áno, dajú z jedného vrecka a do druhého si to obratom zinkasujú vo forme zvýšených cien a daní. "Trpiaci volič" tomu neverí, lebo dali pár centov, ale celé palety peňazí ukradli. Toto nie je prirovnanie.
Ale v skutočnosti dali ? Naoko zalepia oči práve tejto skupine manipulovateľných. Dajú, ak niečo ostane z toho, čo neukradnú. Život z pár drobných na deň, chýbajúce "všetko" pre občana, odborný lekár lieči v zahraničí, jazdenie po krkahájoch, rozpadnutých cestách a drncajúce diaľnice po jednom roku od otvorenia. Alpy sú deravé ako ementál, tu sa jeden tunel robí dlhé roky. Robia si čo chcú a volič sa pozerá so suchou kôrkou chleba v ruke, v domnemí chuti sviečkovej.
Volič, pozeraj sa naďalej a čakaj. Síce neviem na čo, ale čakaj a pomôž si ako vieš, aj pán Boh ti pomôže, možná ak sa stane zázrak a motyka vystrelí. Čakaj, veleb svojho hrčkavého vyvoleného a slúž mu oddane svojou toleranciou, benevolenciou voči svojmu osudu večného žobráka s kôrkou suchého chleba na obed aj večeru. Najedz sa z modlitieb a nekonečnej pokory, drž bez pohybu sklonený chrbát, nech sa na ňom udrží aj motajúci sa vyvolený.
Sú Sviatky, pokoj v duši všetkým, aj vám so sklonenými hlavami a ohnutými chrbtami pod ťarchou vašich mocných. Okrádali vás a okradnú znovu s úsmevom na tvári a kyticou v ruke. Trpte ďalej a mlčky čakajte na spasenie. Zaručene príde, čakajte a nerobte nič naďalej, kôrka z chleba s vodou udržia pri živote každého, nejaký čas.
Na záver jedno konštatovanie na zamyslenie sa pre každého, zvlášť pre tých s kôrkou chleba.
"Výkonný vyšetrovací team je pre štát, občana, obyvateľa, účinnejší a istejší zdroj peňazí ako firma veľkosti Slovnaftu".
Slovnaft tu je a bude, výkonné vyšetrovacie teamy sú v súčasnosti likvidované ministerstvom vnútra. Minister vnútra vás, s kôrkou suchého chleba v ruke, organizovane oberá o pomazánku a mäkký chlieb.
Vysvetľovanie by zabralo priveľa riadkov. Nie je účelom práve teraz to riešiť, preto tento fakt ponúkam na osobné posúdenie pri cmúľaní a žuvaní suchej kôrky. Kto, pravda má zuby, alebo má na zuby.
Nebudem robiť žiadny rozdiel, sme ľudia, aj keď rozdielni, predsa ľudia. Všetkým prajem príjemné prežitie Vianočných sviatkov a v roku 2024 zdravý rozum pri sebe.
Svojim stálym čitateľom a odberateľom článkov sa chcem zvlášť poďakovať za priazeň a veľmi milé, úprimné slová vo forme komentárov k článkom a súkromných odkazov. Nesmierne ma to teší a zároveň zaväzuje. Vynasnažím sa očakávania nesklamať ani v budúcnosti.
Stretneme sa, dúfam, zase na námestiach. Nesmieme poľaviť !
