Kto vlastne bol Alberto Manzi ? Učiteľ, spisovateľ a znovu učiteľ prostredníctvom TV programov. V rokoch 1959 až 1968 viedol vládny program zameraný na odstránenie analfabetizmu v Taliansku. Pred rokom 1959 sa odhadovalo, že v Taliansku žije vyše 2 miliónov analfabetov, ako dôsledok nelichotivého politického a sociálneho systému po vojne. Krajina s obrovskými sociálnymi rozdielmi medzi juhom a severom trpela a trpeli predovšetkým ľudia bez základného vzdelania. Okrem lopaty ich nikde nechceli a počet lopát bol ako všade, konečný.
Vláda rozbehla program "Nikdy nie je neskoro", za účelom základného vzdelania obyvateľstva, ktorého záver mali tvoriť testy a certifikát o ukončenom základnom vzdelaní. Našli Manziho, učiteľa vo väzení pre mladistvých. Film o jeho príbehu odvysielala STV. Na pozeranie sa to javí ako limonádka, ale má veľmi hlboký podtext, odkaz. Odporúčam.
Podstatou veci je, že to bol učiteľ a zároveň vynikajúci psychológ, komplexný pedagóg. Na tú dobu mal veľmi nekonvenčné metódy.
V tomto momente sa dostávame k spojitosti so spôsobom výučby v súčasnosti. Čo dnes u Braňa Závodského vysvetľoval minister školstva Bútora ( mimochodom, kde bol doteraz ? Je to síce len rečnícka otázka ale podľa vyjadrovania bez politikárčenia a obsahu jeho slov, kreslo ministra mu malo dávno patriť ), sa výrazne podobá na Manziho metódy. Vypichnem len jednu vec : Žiadne bifľovanie, textom porozumieť, vedieť v nich nájsť podstatu, súvislosti a vedieť vytvoriť prípadné otázky k objasneniu významu a súvislostí. Logické myslenie !
Manzi napríklad nepoužíval "šlabikár", namiesto neho čítali knihy a diskutovali o nich. Skostnatený školský systém ho za jeho úspechy ( prišili mu deti, s ktorými si iní nevedeli rady, ale on si cestu ku každému našiel a naučil ) trestal, pretože nedodržiaval predpisy. Odmietal "úradovať", riešiť administratívu. Pobláznil celé Taliansko ale školská inšpekcia ho riešila asi 9 krát. Dokonca mu zakázali učiť ! Absurdné ? Učiteľom to niečo pripomína ? Určite, inak by sme neboli na chvoste OECD. V meraní PISA z roku 2018 sme z krajín OECD skončili ako tretí najhorší, keď fakty od názorov nedokázalo správne odlíšiť ani 30 percent 15-ročných študentov a žiakov. Smutné.
Nutne potrebujeme Manziho, alebo aspoň takého ministra ako je p. Bútora, odborníka bez politických špekulácií. Len tak mimochodom, je obrovským paradoxom, ak ministra školstva nominovali ľudia s podvodne získanými diplomami, bez minimálnych znalostí o vzdelávaní a vzdelanosti. Pozná vôbec vzdelávanie podľa európskych štandardov extrémny konzervativizmus, extrémny liberalizmus, alebo iné extrémy ? Rozmnožujú sa ľudia rôzne a majú svoje duchovné a spoločenské potreby v Európe extrémne odlišné ?
Manzi bol právom za hrdinu a projekt mal mimoriadny úspech. Naučil čítať a písať milióny chudobných Talianov. Jeho TV vyučovanie nebolo v tom čase jedinou udalosťou, ktorá pohla Talianskom.
Pred ním zažiaril Domenico Modugno a jeho pesnička "Nel blu dipinto di blu" ( Voláre ) v roku 1958 na festivale v San Remu pobláznila nielen Taliansko, ale celý svet. V New Yorku na Time square ju hrali nepretržite, rovnako ako všetky rozhlasové stanice a nevyhli sa jej žiadne ocenenia, včítane Grammy. V San Remu tých časov nemala šancu uspieť žiadna pieseň, ktorá nerozplakala všetkých nešťastne zamilovaných. Domenico zlomil úzus a uspel do takej miery, že zjednotil politicky rozbité a hospodársky sa trápiace Taliansko. A aby všetci mohli "voľne lietať ako vták", postavili v rekordnom čase spojovaciu diaľnicu medzi juhom a severom.
DOMENICO ( nech ti je zem ľahká, zomrel v roku 1994 ), zobuď sa a zaspievaj aj u nás. Potrebujeme nutne postaviť cesty !
