Aj v roku 2023 pokračuje koncertná šnúra pod názvom "Levandulová", oživujúca dielo Hany Hegerovej v podaní špičkových umelcov. Išli sme a neľutujeme, hoci športová hala vo Zvolene sa práve ideálnou akustikou pochváliť nemôže. Na obrázku nižšie, celkový záber na účinkujúcich. Napriek zákazu zhotovovať záznamy som si ( a nielen ja ), dovolil nevinnú fotku, druhá je na titulke.
Profesionáli kvalít Petra Maláska a jeho kapely, pre tento prípad poskladanej z Česko - slovenských inštrumentalistov, sa napriek tomu vynikajúco popasovali s nedostatkami haly. Aj tento koncert patril medzi tie menšinové, kedy decibely boli potlačené do úzadia a réžia nechala vyniknúť hudobníkov a spevákov. Zážitok, ktorý rezonuje dlho, práve preto. Inak to ani nie je možné komentovať, ako geniálny klavír, dokonale doplnený ostatnými nástrojmi, človeka dostane do poslednej bodky. Petr Malásek odviedol dokonalú prácu v úlohe zodpovedného za naštudovanie. Pamätám si jeho otca, Jiřího, ktorý predčasne zomrel v roku 1984. Petr je jeho pokračovateľ v nezmenenej kvalite.
Nie som muzikantský typ, ale čo je ušiam lahodiace, to dokážem identifikovať aj ja. Zuzka Mauréry prezentovala piesne s jej vlastným hereckým nadaním. Výrazne to umocnilo význam a obsah textu, ktorý diváka zasiahne podstatne hlbšie. A texty piesní Hany Hegerovej sú životnými príbehmi. Realita, smutná aj veselá, nič abstraktné a prázdne. V ničom nezaostávali ani ostatní, Lucia Šoralová a legendy Richard Müller so Zuzkou Kronerovou.
Práve Z. Kronerová priblížila v krátkosti život a tvorbu Hany Hegerovej, ich vzájomný vzťah. "V Bratislave ju nechceli, Praha jej padla k nohám". To bola veľmi stručná charakteristika začiatku jej profesionálnej kariéry koncom päťdesiatych rokov. Toto komentovať nie je potrebné. Nižšie je link na FB oficiálnu stránku projektu.
https://www.facebook.com/levandulovahanyhegerovej/
Pred koncertom som náhodou počul časť rozhovoru, kde pani hovorí, že si to ide pozrieť a vypočuť opakovane, tak hlboko ju to oslovilo. Už teraz chápem prečo...
