Veľkonočné sviatky v Tatrách, na potulkách jarnou prírodou a v teplej minerálnej vode vo Vrbove sa ukázali byť dokonalým únikom pred robotou, užitím si sviatkov trošku "inakšie" a všadeprítomnými správami o prezidentských kandidátoch. Nie že by mi to vadilo, ale už sa nemôžem nielenže pozerať, ale ani nič počuť o súdruhovi "Podržtaška". Dosť, stačilo figuríny z výkladu. Však celá jeho kampaň je jeden omyl, ako on...
Nebyť saharského piesku, v Tatrách by bolo počasie ideálne. Síce v dolinách fučalo statočne, ale jarné teploty a slnko vyvážili všetko. Zastávka na Reinerovej chate cestou vyššie, znovu priniesla stretnutie chatárom s P. Petrasom. Ponúkal doplnené 8. vydanie ( 2024 ) spomienok s názvom "Na chodníku chodník". Kúpil som si ju.
Nečakajme literárne dielo, ale neupravené voľné rozprávanie príbehov z jeho "nosičskej" kariéry od školských čias až po súčasné obdobie. Zážitky s inými nosičmi, chatármi a osobami, ktoré sa za dlhé desaťročia vyskytovali v jeho živote. Príbehy úsmevné, ale aj smutné, dokonca aj s tragickým koncom. Sú to spomienky človeka, ktorý svoj život zasvätil horám a naznačuje aj svoje pohnútky. Nekonečná krása hôr, láska k nim a dokonca aj v noci. Ako inak chápať pohnútky nočného výstupu na Téryho chatu len pre spln "supermesiaca" v očakávaní výnimočného výhľadu na dolinu, "pahrebu" Popradu a pocit výnimočnosti výstupu. Len tak, bez krošne.
V knihe popisuje aj svoju anabázu s "úradmi" o prenájme a jeho pokračovaní. Chatu zrekonštruoval z vlastných prostriedkov, ale jej prenájom do budúcnosti je neistý. Chce to zmenu zákona. Na 6 fotografiách z knižky zverejňujem túto časť, nakoľko je to príbeh sám o sebe, príbeh boja s veternými mlynmi, so štátom. Boj nekončí, prenájom však áno, koncom roka 2024. Ako ďalej ? Ani on nevie čo bude, ale niečo sa stať musí.
Na budovanie "Betlehemov" zo snehu sa mu snažili vnútiť "stavebné povolenie", čo sa nakoniec nestalo. Vôbec, špina okolo tejto chaty je zo strany štátu zarážajúca. Nech súvislosti posúdi čitateľ na základe faktov z fotografií textov.
Môžem konštatovať, že do Tatier chodíme pomerne často, ale nikdy neobídeme Reinerovu chatu. Práve pre jej prevádzkovateľa, jeho ponuku turistom niečo navyše vo forme snehových výtvorov. Za tým je množstvo práce a predovšetkým "Trojkráľová" návšteva s kultúrnym programom pri chate je niečo ojedinelé a hodné zachovania. Pre ľudí, pre budúce generácie, pre zachovanie niečoho milého a ľudského v tomto marazme.
V nedeľu sme sa popoludní vracali z Mlynickej doliny a hneď nad vodárňou, už mimo lesa, nás prekvapila vretenica na kameni. Vyhrievala sa na slnku, ale okolo bolo všade množstvo snehu. Čo donútilo plaza vyliezť zo zimoviska v zasneženom teréne kúsok od lyžiarskeho areálu ? Ešte ani zďaleka nie je "Juraja, 24.4.", kedy podľa pranostiky hadi vyliezajú. Pod vodopádom "Skok" by asi stuhla na kameň, fučalo tam statočne.
Keď sme ju len pozorovali, robila útočné výpady 10 cm nad terénom a minimálne 2/3 tela vymrštila dopredu s otvorenou tlamičkou. Chcel som výpad nahrať, ale ona nie a nie pochopiť môj zámer. Po asi minúte netrpezlivého čakania som 2 x vypol nahrávanie, do 5 sekúnd urobila výpad. Akoby naschvál. Uspokojil som sa s fotkou, aj tak je to minimálne zvláštnosť prírody, ak studenokrvný živočích vylezie na sneh...
Nakoniec jeden pán skonštatoval, že je jej škoda, rána sa nedočká ak primrzne. To už my nezistíme...
