Ruská ponorka K - 129 bola stará diesel - elektrická ponorka pred vyradením, dostala však novú elektroniku a zbraňové systémy s jadrovými raketami s doletom okolo 1000 míľ. Velil jej kpt. Kobzar, eso ruského ponorkového loďstva, oddaný vlasti do špiku kostí. Vo februári 1968 sa vrátili zo 70 dňového turnusu nepretržitej hliadkovej plavby na svoju základňu na Kamčatke, ale už o tri týždne ich rozkaz vrátil na more. Kapitán s prvým dôstojníkom Žuravinom boli zdesení. Nedokončili opravy, loď vôbec nebola pripravená na ďalšiu plavbu. A dostali aj čudných pasažierov, mĺkvych civilov, čo bolo viac než neobvyklé. Civili na ponorke s jadrovými zbraňami, o ktorých im nikto nič bližšie nepovedal. Mali im zriadiť v oddelenej miestnosti pracovisko, kde nemal prístup ani kapitán.
Vyplávali s veľmi zlým pocitom, kapitán a prvý dôstojník sa lúčili s rodinami s pocitom, že sa videli naposledy. Posádka o ničom nevedela, plnila bežné rozkazy. Išli v ústrety najutajovanejšej udalosti studenej vojny a nie je vylúčené, že aj hroziacej nukleárnej katastrofe, ktorá mohla svet uvrhnúť do záhuby. Rusi totiž nosiče, rakety, ktoré niesli jadrové hlavice a K-129 nimi bola vyzbrojená, pred časom predali Číne, jadrovej veľmoci od roku 1964.
Takto nejako začína dvojdielny dokument "Skutočný hon na ponorku K-129", nakoľko udalosti z roku 1968 boli postupne odtajnené do takej miery, že sa tento mesiac doplnila aj Wikipedia, ale len v angličtine. Dokument bol odvysielaný už začiatkom tohoto roku. Blog sa opiera len o zverejnený dvojdielny dokument a odkazuje na dostupné články pre detailnejšieho čitateľa, v ktorých sú fakty uvedené veľmi podrobne. V minulosti bolo zverejnených niekoľko dokumentov, ale bez detailných vyjadrení z CIA a neúplných údajov, často aj rozporuplných.
Tieto udalosti slúžili ako predloha románu Toma Clancyho "Hon na ponorku", vydaný v roku 1984. Samotná kniha sa stala bestsellerom, bolo predaných 15 mil. kusov a následne sa príbehu ujali v Hollywoode. Knihu doslova "vystrelil" do výšin prezident Reagan pochvalnými vyjadreniami na jeho adresu. Nikto nevie, ako sa ocitla v jeho pracovni a aj v Air Force One.
Pred vydaním knihy zostali agenti CIA zdesení z množstva tajných informácií, ktoré kniha obsahovala. Ako prišiel Clancy, povolaním poisťovací agent, k takýmto informáciám ? Veď nebol dokonca ani len spisovateľom. Vyvolalo to všeobecný rozruch. Kniha napriek tomu vyšla a ten rozruch spôsobil, že sa filmárom hrnuli najväčšie hviezdy. Sean Connery pôsobil v úlohe kpt. Ramiusa veľmi dôveryhodne a viedli sa úvahy aj o tom, či kpt. Kobzar chcel naozaj prebehnúť. Alec Baldwin, Sam Neill a ostatné hviezdy dodali filmu lesk kasového trháka a priznám sa, keď som to videl prvý krát, mal som pocit, že som súčasť deja. Dokonalá práca.
Clancy žil na východnom pobreží v oblasti medzi ponorkovou základňou a výcvikovým strediskom pre posádky ponoriek. Cca 90 km od oboch miest každé opačným smerom. Stýkal sa s ľuďmi z tejto branže a vzhľadom na jeho komunikatívne a sociálne schopnosti sa predpokladá, že dokázal si informácie zabezpečiť. Keď na neho narazilo CIA pred vydaním románu, bolo to obdobie otepľovania vzťahov s rusmi. CIA chcela niečo viac, preto sa chopili príležitosti. Ale o tom v II. časti.
To, čo sa odohralo na palube K-129, sa už s istotou nedozvieme, teórií je niekoľko. Nepredbiehajme, poďme pekne po poriadku.
K-129 mala rozkaz zaujať hliadkovaciu pozíciu v kvadrante asi 1300 km severozápadne od Havajských ostrovov. Keď dorazila na pozíciu, ani sa tu nepristavila, pokračovala ďalej, smerom k Pearl Harbru. Mali sa jeden krát za týždeň hlásiť centrále krátkym odvysielaním dohodnutého signálu na znak, že je všetko v poriadku. 8.3.1968 sa ale neozvali, v éteri ostalo ticho. Kapitánova manželka vedela že sa stalo niečo veľmi zlé a pocit ju neklamal.
Jedna z teórie hovorí, že "hostia na palube" sa z uzavretej kajuty ozvali práve v čase dosiahnutia hliadkovacieho kvadrantu a kapitánovi predložili zapečatený rozkaz z Ljublianky. Predpokladá sa, že KGB, jej niektorí dôstojníci, sa domnievali, že sa rusko rúti do záhuby. Vrcholil boj o Mesiac, hospodárstvo krachovalo a chceli s tým niečo urobiť, tajne a po svojom, tak po rusky. Kto by odporoval KGB ? Kapitán musel plávať ďalej, o 370 námorných míľ bližšie k Pearl Harbru. A plával. Agenti KGB na palube mali k dispozícii 2 z potrebných troch kódov na odpálenie rakiet. "Požiadali" kapitána, zrejme bez úklonu, o vloženie svojho, tretieho kódu, do odpaľovacieho systému. Kapitán, navyknutý prijímať rozkazy iba od nadriadených a predovšetkým dostatočne inteligentný na to, aby vedel posúdiť dôsledky jadrového útoku, do systému vložil kód na samodeštrukciu rakety. Došlo k explózii a ponorka šla ku dnu.
Plán agentov KGB bol jednoduchý. Jadrovou strelou zničia Pearl Harbor. Po explózii na mieste ostanú zvyšky rakety, ktoré vlastnila aj Čína. Ruská propaganda zvalí vinu na Číňanov, ktorým sa budú chcieť Američania revanšovať. Navzájom sa zničia a veľká matička Rus bude mať voľnú cestu na piedestál, na ovládnutie sveta. Takéto niečo môže vymyslieť iba agent KGB a zrejme sa ich mozgy zasekli na trvalo. Akoby boli vo zveráku. Našou smolou je, že žijeme s týmto odpadom na malej planéte.
Špekulácií o tom, čo sa stalo pod hladinou asi 1560 míľ severozápadne od Havajských ostrovov je niekoľko, až po také, že došlo iba k havárii pri testovaní rakiet. Ale tu sú nezodpovedané otázky na nezrovnalosti. Prečo bola ponorka mimo svoj kvadrant ? Prečo sa rusi intenzívne zaujímali o dianie v tejto oblasti po havárii ? 2 jadrové hlavice sa vraj našli 1100 míľ severne od atolu Midway. A čo čudní mĺkvy civili na palube ? Čo hovoril nález vo vyzdvihnutom vraku ? K-129 bola údajne mimo dosah svojich rakiet na Havaj, ale čo keď Američania nepovedali úplnú pravdu o polohe ? A dokument práve tu naznačuje niečo, čo doteraz nebolo publikované. Síce náznakmi, ale dokument podsúva informáciu, že sa ponorka nachádzala bližšie k Havaji. Otáznikov je však aj tak viac než dosť.
Nech to znie akokoľvek sci-fi závanom, teória o pokuse na vyvolanie jadrovej vojny nie je nepravdepodobná. Kto a ako prekazil zámer a či sa tak stalo, je jednoznačne nezodpovedanou otázkou.
Stratená ponorka vzbudila rozruch, ale ostalo ticho až do momentu, keď americká hliadková loď objavila na hladine oceánu naftovú škvrnu, ktorá bola silne rádioaktívna. V tomto momente sa začali veci zamotávať. Američania naznačili rusom, že škvrna pochádza z ich stratenej ponorky. Rusi, samozrejme "nestratili" žiadnu ponorku. Potom tvrdili, že došlo k zrážke a americkou ponorkou Swordfish. Američania v tom roku skutočne prišli v Pacifiku o jadrovú ponorku. Záhada sa zamotávala viac, nakoľko sa vynorili teórie, že ju potopili rusi, ako pomstu za stratu K-129. Vzájomné obviňovanie sa malo niekoľkoročnú anamnézu, ktorú chceli Američania rozseknúť a zároveň sa chopili príležitosti na zákulisné hry. O tom v II. časti.
Začali s hľadaním vraku v hĺbkach, v akých ešte nikto nikdy nič nehľadal. Ponorka plávala v konštantnej hĺbke 90 metrov a pod sebou mala na lane zavesené akoby "torpédo" so svetlom a kamerou. Predstavme si lano dlhé 5 km ! Rusi si oblasť strážili, potopil sa tam ich stroj a boli to medzinárodné vody. Ruská hliadková loď zaregistrovala sonarom niečo podozrivé a okamžite pálili hĺbkovými bombami. Americká ponorka ostala ticho, unikla len zázrakom. Hľadanie bolo nakoniec úspešné. Nafotili vrak. Stav a poškodenie vraku K-129 len podporovalo teóriu o samodeštrukcii rakety v sile č. 1.
Škvrna na hladine bola mimo operačný kvadrant K-129, preto sa Američania rozhodli pre takmer nemožné, vyzdvihnúť ponorku z dna oceána. Nixon stihol vydať rozkaz ešte pred aférou Watergate. V CIA nastal rozruch nevídaných rozmerov. Ponorka ležala v hĺbke takmer 5 kilometrov ! Prirovnávali to k pristátiu na Mesiaci. Ako na to ? Šumelo im v ušiach, až niekoho napadlo osloviť Howarda Hughesa. Miliardár, dobrodruh, technický mysliteľ, ktorý postavil najväčšie funkčné - letuschopné drevené lietadlo na svete. Chcel prepravovať 1000 osôb ešte pred uvedením Boeingu 747 na trh. A letelo to, ale iba z vody a iba raz. Konštrukcia by sa na tvrdom podklade polámala. Predsavzatie si však splnil.
A Howard Hughes dostál svojej povesti.
O spôsobe vyzdvihnutia a následných udalostiach v II. časti.
