Poznáme sa pekných pár rokov a musím konštatovať, že hoci to nie je odborník svetového mena, ani špičkových kvalít ( chvíľu sme pracovali spolu v jednej firme ) v oblasti metalurgie, predsa len niečo vie a predovšetkým má "ťah na bránu". Má "gule", má snahu a ak vidí nejaký cieľ, ide za ním do jeho "dolapenia".
Pracoval v Maďarskej nadnárodnej spoločnosti, mamutej firme na "východoeurópske pomery", ktorých majitelia, finančníci, sedia v USA. Haprovalo tam ledačo a prijali ho práve pre nápravu nelichotivých čísiel v prvovýrobe, čo v ponímaní tejto spoločnosti znamená výrobu zliatin hliníka pre tvárnenie ( valcovanie plechov, pretlačovanie profilov ). To však netušil a nielen on, ani ja, ako hlboko môže byť zakorenený "socialistický prístup k práci" v kapitalistickej nadnárodnej spoločnosti, ako hlboko je zakorenený a znovu ožíva princíp socialistickej pracovnej morálky, autoritárskeho riadenia na báze práva silnejšieho.
Práve z tohoto dôvodu z firmy odišlo niekoľko kľúčových riadiacich pracovníkov, odborníkov...ku konkurenčným firmám. S radosťou boli prijatí všetci do nohy. Okolo firmy sa zlietajú supy, šepká sa o jej predaji. Ako prídu tak odídu. Pri pohľade na neporiadok sa nikomu nechce riskovať a zle investovať.
My, pamätníci časov minulých vieme, že pred rokom 1989 nikdy a nikde nebolo dosť zamestnancov, nikde nemal kto riešiť kritické problémy, nikde nezodpovedal nikto za svoje omyly, chyby sa systémom "ruka ruku myje" vždy "nejako upratali". A beda tomu, kto vytŕčal v zmysle lepších výsledkov.
To sa stalo osudným aj môjmu bývalému kolegovi. Veľmi často sme spolu komunikovali, riešili pomerne jednoduché, ale principiálne veci z hľadiska výroby, len tak, pre priateľstvo. Nepretržite bojoval s ľuďmi bez pracovnej a technologickej disciplíny a výsledky sa dostavili. Netušil však, že v jeho okolí sú najvyšším vedením nasadení donášači a keď pritlačil aj do vyšších radov, pohár sa dolial.
Dolial z jednoduchého dôvodu. Menšie a čiastočné zlepšenia na úrovni obsluhy zariadení boli žiaduce, ale keď začal poukazovať na pochybenia a operatívne riešiť v rámci svojej kompetencie prešľapy vyšších vedúcich, narazil na odpor najvyššieho vedenia, narazil na "chobotnicu". Narazil na socialistické väzby naprieč celou firmou.
"Nie si vhodný pre prácu s robotníckou triedou", znel dôvod hodinovej výpovede potom, ako poukázal na odfláknutú prípravu kontinuálnej odlievacej sústavy pre odlievanie polotovarov na pretlačovanie profilov - tzv. "čapov". Chcel zamedziť výrobe nepodarkov, zamedziť nekvalitnej práci a doplatil na to, vyhodili ho okamžite, hoci zanechal vo firme výraznú stopu a mal sa stať riaditeľom závodu "prvovýroby". Z riaditeľskej stoličky by mohol byť nebezpečný pre ešte vyššie postavených darebákov a to nemohli dopustiť.
Nájsť chyby na vyšších podlažiach "systému" znamená dokázať dlhodobé zlé vedenie spoločnosti, dlhodobé vedomé zanedbávanie povinností riadiacich pracovníkov, dlhodobé tolerovanie a "zahladzovanie" chýb podriadených na úkor firemnej pokladne. A to by sa mohlo dostať do uší aj majiteľom...
Prečo vôbec vyťahujem na svetlo sveta čerstvý prípad pre nás, pre Slovensko, bezvýznamného človeka ?
Pretože sa odohral v krajine, ktorá je našim vzorom, odohral sa v krajine Orbána, ktorého príklad nasledujeme. Znovu tu ožíva "robotnícka trieda", nedotknuteľná komunita, nedotknuteľná sila a zdroj neporiadku. Nech sa u nás pozrieme na hociktorú oblasť života, je to podobný humus, cesta k socialistickému bordelu dláždená chaosom. "Robotnícka trieda - socialistický človek, je totožný s "našim človekom".
Podstatné je, aby chodil do práce, čo zostane za ním, je druhoradé, nejako to zaretušujeme k našej spokojnosti a spokojnosti všetkých "našich ľudí".
