Jedno sa obom inštitúciám musí uznať, reagovali veľmi rýchlo. Za 33 rokov je to nesporne pokrok. Pred rokom 1989 sa na ministerstvo bežný človek dostal len cez známosti. Tlačová správa nižšie, na ktorú sa odvoláva ministerstvo pôdohospodárstva :
Začiatok tlačovej správy :
Kone z Muránskej planiny sa presunú do Topoľčianok
04-04-2023
Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) po prevode majetkov (pozemky a stavby) do Správy národného parku Muránska planina neprevzalo kone a ani personál (zamestnancov, ktorí sa o ne starajú).
Keďže ani v dodatočnej lehote zabezpečenej dodatkom k delimitačnému protokolu nedošlo k podpisu dohody a právnych úkonov umožňujúcich štátnemu podniku LESY SR využívať pozemky a stavby na Veľkej lúke, MPRV SR pripravuje presun stáda Norika muránskeho typu z Veľkej lúky (Muránska planina) do Národného žrebčína v Topoľčiankach. Ide celkom o 43 žrebcov a valachov.
Cieľom agrorezortu je zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o kone plemena Norik muránskeho typu, tak, aby bol zachovaný genotyp tohto, na Slovensku vyšľachteného pracovného koňa. Národný žrebčín je inštitúciou, ktorá má s chovom a zachovávaním vlastností plemien vyše storočnú skúsenosť a je uznávanou autoritou v oblasti chovu a starostlivosti o kone. MPRV SR koordinuje presun so š. p. LESY SR a Národným žrebčínom pod dohľadom veterinárnych autorít. Pokiaľ sa MŽP SR rozhodne prevziať zodpovednosť za chov norika vo Veľkej lúke, MPRV SR bude spolupracovať.
Koniec tlačovej správy.
Túto správu som e-mailom poslal na MŽP so žiadosťou o vysvetlenie a v odpovedi som dostal inú tlačovú správu, ktorá je v plnom znení nižšie :
Začiatok tlačovej správy MŽP :
Ministerstvo životného prostredia presadzuje pokračovanie celoročného chovu norika muránskeho na Muránskej planine
04.04.2023
Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), aj Správa Národného parku Muránska planina postupovali pri delimitácii časti nehnuteľností v správe štátneho podniku Lesy SR v zmysle zákona a delimitačného protokolu. Súčasťou delimitačného protokolu je aj dohoda, že chov norika muránskeho (150 zvierat) ostáva zodpovednosťou štátneho podniku Lesy SR. Hlavné stajne tohto chovu sú v Dobšinej, čiže mimo územia národného parku. Časť stáda (približne 43 koní) sa ale obmieňa v celoročnom voľnom chove na území Národného parku Muránska planina.
MŽP SR ako aj Správa Národného parku Muránska planina podporujú pokračovanie celoročného chovu norika muránskeho na Muránskej planine, ktorý je dôležitý aj z hľadiska druhovej ochrany. Preto národný park prevzal do správy stajne a zaviazal sa ich opraviť a bezplatne poskytovať štátnemu podniku Lesy SR na celoročný chov norika muránskeho. Na udržanie chovu norika muránskeho má Správa Národného parku Muránska planina prispievať štátnemu podniku Lesy SR aj finančne - a to sumou 200 tisíc eur/ročne.
Takúto pravidelnú finančnú podporu na chov norika muránskeho doteraz Lesy SR nikdy nedostávali. Správa Národného parku Muránska planina súhlasila s takýmito požiadavkami preto, lebo chce aby chove norika muránskeho v prostredí národného parku pokračoval. Ale štátny podnik Lesy SR svoju požiadavku zvýšil až na sumu približne 500 tisíc eur, čo podľa nás nemá vecné opodstatnenie. Správa Národného parku Muránska planina nemá na dodatočné zvýšené požiadavky štátneho podniku Lesy SR krytie v rozpočte.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) dnes oznámilo, že sa rozhodlo vyriešiť problém tým, že kone, ktoré sa pasú extenzívne na Veľkej lúke na Muránskej planine, premiestni do stajní Národného žrebčína v Topoľčiankach.
Správa Národného parku Muránska planina to nepovažuje za dobré riešenie. Aj naďalej má - spolu s MŽP SR – záujem, aby sa chov norika na Muránskej planine uchoval aj do budúcnosti. Preto budeme pokračovať v komunikácii s MPRV SR a štátnym podnikom Lesy SR s cieľom prehodnotiť dnes medializované stanovisko MPRV SR.
Norik muránsky je súčasťou histórie Muránskej planiny, aj národného parku. Stal sa súčasťou lokálnej biodiverzity a súčasťou potenciálu Muránskej planiny z hľadiska rozvoja agroturizmu. Navyše - voľný chov a pastva sú v tomto prípade mimoriadne dôležité pre vývoj a udržanie druhu.
Koniec tlačovej správy.
Dovetok :
Aké je to slovenské, našské. Ktokoľvek by ma mohol inkognito priviesť do tejto krajiny zázrakov, zatajiť miesto pobytu, ale keby mi podstrčili tieto dve správy, vedel by som okamžite kde som. V jeden deň sa dve štátne inštitúcie, "sluhovia a tvorcovia prosperity krajiny, obyvateľstva, imidžu štátu voči zahraničiu", odvolávajú na rôzne údaje a pritom riešia tú istú vec, udalosť, svedčí o nulovej vzájomnej koordinácii.
Každý si chráni svoj zadok a pochopiteľne, inak to nemôže byť, trpí tým práve to, čomu by sa mali venovať zodpovedne a riešiť v prospech všetkých. Zo svojej náplne práce si urobili trhací kalendár.
Svedčí to o nesmiernom puchu v tomto "kráľovstve dánskom" a je úplne jedno, ktorým smerom sa otočíme. Kto tu pochybil ? Že by sa zodpovední úradníci navzájom dostatočne jednoznačne neinformovali ? Možné. Po skúsenostiach z minulosti viem ( sprostredkovane, ale veľmi dôveryhodne ) že v štátnej inštitúcii je bežnou praxou riešiť operatívu listami, mailami a všetkými možnými nepriamymi prostriedkami, namiesto zaklopania na dvere na spoločnej chodbe.
Potom ako by sa mohli koordinovať dva úrady v rôznych budovách ? Na Slovensku nemysliteľné a výsledok je zrejmý aj v tomto prípade.
Kelišová to už vedela a pomenovala dávno pred nami univerzálnymi výrokmi :
"To je hnus velebnosti, kam sme to dojeli ?" a "Já bych se na to nejradši vyprdla velebnosti, du blejt, ".
