Rudolf Schuster dovŕšil dnes svoj deväťdesiaty rok života. Už dávno mal byť na onom svete a s najväčšou pravdepodobnosťou by tam bol, keby ho nedostali pod svoj patronát lekári v Rakúsku.
25.6.2000 večer sa to zomlelo. Posledné pomazanie, v rozhlase odznie správa, že ho vezú na patológiu ( viezli na CT ). Rodina sa mala dostaviť na rozlúčku. On však po úspešnej resuscitácii vydržal, prežil a žije nesporne úspešnejším a prospešnejším životom pre spoločnosť dodnes, ako ktorýkoľvek ľavicový politik éry samostatnej Slovenskej republiky. Dokonca si dovolím tvrdiť, že Slovenská politika nemala a nemá dodnes pragmatickejšieho politika.
Bol "nomenklatúrnym kádrom", dokonca členom ÚV KSČ, ale po "nežnej" ostal otvorený zmenám. Nie spôsobom "prevrátenia kabáta", kedy sa z ortodoxného komunistu sovietskeho typu stane taký istý nepriateľ komunistov a všetky kontakty v štátnej správe a bezpečnostných zložkách využije na vlastné obohacovanie sa. Takých bolo a je na politickej scéne dodnes dosť. Sú to ľudia bez charakteru a morálky. Ľudia Stalinovej éry a sovietskej školy občianskeho spolužitia.
Mečiar s Rezešom si ho nekúpili ani za 5 % akcií VSŽ ( teraz US Steel, budúci majetok Japoncov ) a založením strany SOP ( Strana občianskeho porozumenia ) dopomohol výrazne k porážke Mečiarizmu. Presadil vtedajšiu štvorkoalíciu s účasťou strany maďarskej menšiny napriek odporu ostatných koaličných partnerov. Vedel čo robí.
Vždy miloval Košice. V časoch ( 1974 - 1982 ), keď som tam študoval, žili v nádvoriach pavlačových domov vtedajšej "Leninovej ulice", dnes pešia zóna a park, Rómovia, ktorí mali o pár korún viac ako tí spoza zimného štadióna, možno iba viac šťastia. Nebolo žiadnou zvláštnosťou, že v sychravom novembrovom počasí pobehovali po "Leninovej" bosé ušmudlané malé rómske deti v jednej košieľke, s holými zadkami. Neuveriteľná vizitka centra Východu, s ktorou sa rozhodol skoncovať po svojom.
Košice síce zadĺžil nebývalým spôsobom, ale výsledok je dnešné centrum, pešia zóna so všetkým, čo historické centrum veľkého mesta má mať. Oponenti sa do neho pustili nevyberanými spôsobmi v momente, kedy z mesta odišiel do vysokej politiky. "Nechal nám tu po uši zadĺžené mesto", znelo ako z rozhlasu a "nemohli mu prísť na meno". Košice boli v tom čase asi najzadĺženejším mestom na hlavu. Planý poplach, mesto sa z dlhov úspešne vyhrabalo. Pre ten komunistický zbytok vo vedení mesta boli jeho vízie nedosiahnuteľnou métou odvahy v investovaní a budovaní mesta, včítane možností financovania. Akoby svoju dobu a svojich spolupracovníkov v tomto smere predbehol...
Mal som tú česť osobne ho stretnúť v Medzeve, jeho bydlisku v čase, keď už bol na zaslúženom odpočinku, prezident vo výslužbe. Jedna nemecká spoločnosť otvárala pobočku v tomto mestečku a dostali sme pozvánku ako už aktívna dodávateľská spoločnosť. Zneli nemecké piesne v podaní miestneho zboru "Mantákov", menšiny, ktorej torzo mestečko obýva dodnes a živí tradície pôvodnej vlasti. Aj on si s nimi zaspieval. Pri odchode sa nezdráhal pozdraviť každého podaním ruky a pohľadom do očí. Netrpezlivá ochranka sa ho nemohla dočkať.
"Rudy báči" porazil zubatú a je stále vitálny. Akoby sa ho všetci z oného sveta stránili a mali pred ním rešpekt. Tak im treba, aspoň v jednom prípade sa nepotvrdzuje pravidlo o zlej zeline, kedy predčasne odchádza len to dobré. Cestovateľ, publicista, bývalý politik, jeden z najlepších, akého táto krajina mala.
Môže poslúžiť ako vzor a inšpirácia pre ostatných politikov. Nikdy sa svojmu poslaniu nespreneveril, hoci ako všetci ľudia, aj on má svoje chyby. Tie boli a sú výrazne prekonané prínosom pre spoločnosť.
Pán Schuster, "Rudy báči", pri príležitosti krásnych deväťdesiatych narodenín prajem do ďalších rokov života zdravie a pokoj v duši. Nech sa Vám darí naďalej.
