Vyšetrenie hrubého čreva je veľmi častou témou lekárov, predovšetkým ak sa zvrtne reč na preventívne prehliadky. Lekári si často zmenežujú akýkoľvek príspevok do médií tak, aby mohli poukázať na dôležitosť prevencie proti rakovine hrubého čreva. Naša populácia vo veku nad 50 - 60 rokov sa zrejme vyhýba kolonoskopii, nakoľko podľa dostupných informácií sme v Európe medzi najhoršími, čo sa týka úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva. Je to strašiak, ale môžem po skúsenosti povedať, že zažil som aj horšie veci.
Pozitívny test stolice mi lekár vysvetlil tak, že sa tam našlo "nejaké farbivo". Zrejme hemoglobín z krvi. Nikdy nič som pritom nespozoroval. Ani reálne nemohol, pretože to by som sa lupou musel hrabať v stolici a ani tak nič nie je isté. Pokračoval v zmysle, že nič to nemusí znamenať, nakoľko nechtiac konzumujeme toľko chemikálií ako nikdy predtým a mohla to byť reakcia na niečo z potravy. Overiť to je však nutné. Súhlasil som bez rečí. Povedal som si, že žiadne vyšetrenie ma predsa nemôže zabiť, na rozdiel od rakoviny, ktorá kosí čo jej príde do cesty. Je to spoľahlivý spojenec "zubatej".
Príprava je zdĺhavá. 7 dní kontrolovanej stravy podľa návodu a záverečné preplachy čriev roztokom z lekárne, sa javia ako nekonečné. Dobrí papkáči sa musia poriadne zaťať. Platí to aj o mne, nakoľko moje heslá, že najdiétnejšie jedlo je klobáska a poznám len dva druhy koláčov, ktoré sú po ruke a tie, ktoré nie sú, ma tam jednoznačne radia. Raz sa to dá vydržať. Ja som to vnímal ako výnimočnú situáciu s cieľovou prémiou dobrého jedla po vyšetrení.
Počas samotného vyšetrenia som 2 krát pocítil tlak v brušnej dutine a s tým spojenú miernu bolesť. Bolo to pri prechádzaní sondy "zákrutami". Sú len dve a to je celá nepríjemnosť. Do nepríjemností nezapočítavam to ostatné. S tým sa človek musí mentálne vysporiadať dopredu. Pre zdravotníkov je to denná rutina. Ak pacient príde s čistými črevami a spolupracuje, je z toho nakoniec priamy prenos na obrazovke zo stavu vlastných čriev aj s komentárom lekára. Je dobré pri tom komunikovať, človek sa dozvie čo asi zrejme nevedel..
Našli mi 2 polypy. Prvý asi 4 mm, druhý okolo 15 mm, niečo "rozstrapené", ako starý vecheť . Malý bol bezbolestne odstránený niečím ako laparoskop ( lekár ho "vyštikol" a bolo ). Väčší dostal na krk slučku s elektrikou, šklbnutie a už ho ťahali. Úplne bezbolestné. V zápätí smerovali na histológiu.
Nechcem povedať, že som si to užíval, ale po počiatočnom opadnutí napätia a prekonaní "zákrut" to bolo v porovnaní so zubárskym kreslom akoby nič. Lekár konštatoval, že rozhodnutie dať sa vyšetriť bolo veľmi dobré, nakoľko práve z takýchto polypov sa následne vyvinú zhubné nádory - hrobári. Môže to trvať aj niekoľko rokov, ale čím skôr sa odstránia, tým lepšie. Tento druh rakoviny sa v počiatočnom štádiu dá spoľahlivo liečiť. Polypy sú akýmsi predštádiom nádorov. Potom už môže byť neskoro. Prečo lekárovi, profesionálovi, neveriť...
Po skončení som mal zo seba veľmi dobrý pocit. Koruna mi z hlavy nepadla, moje ego neutrpelo, žiadna extra bolesť, iba 2 krát po asi 4 až 5 sekundách tlaku a trošku bolesti - možno skôr nepríjemného pocitu. Nič, čo by ľudí vo veku 50 a viac rokov malo viesť k znášaniu rizika neskoršej rakoviny. Sklamaný som bol len z toho, že ešte na ten deň mi lekár naordinoval kašovitú stravu. V čreve predsa len vznikli rany a tie museli dostať čas na zahojenie sa. Mixér však na chuti neubral nič...
Keď ma tam všeobecný lekár poslal, spomenul som si na bývalého kolegu z práce spred asi 25 rokov. V normálnom termíne išiel do dôchodku ako ktokoľvek iný v tom čase a nikto o ničom v tejto súvislosti nevedel nič. Či on o niečom vedel, ostalo tajomstvom a odniesol si to do hrobu presne 30 dní odo dňa ukončenia práce. Ani jediný dôchodok si neužil. Rakovina hrubého čreva bola príčinou úmrtia.
Na záver chcem povedať všetkým, ktorých zatiaľ odrádza strach alebo len nerozhodnosť, že určite každý zažil v živote podstatne horšie veci. Veľa sa o tom narozpráva, ale predovšetkým zveličuje ako napríklad : "Dvaja dôchodcovia sa navzájom presvedčovali v čakárni ambulancie o tom, kto je viac chorý. Keď už nebolo kde pridať, jeden povedal :"Vieš čo, ja som už aj zomrel ! ", približne takto. Život má predsa inú cenu ako dohromady 10 sekúnd nepríjemného pocitu v brušnej dutine.
PS : Nie je to žiadna agitácia, iba osobné skúsenosti, ktoré by mohli pomôcť preklenúť nerozhodnosť iným a tým aj uchrániť ich zdravie. Ak sa to stane, teší ma to dopredu.
