Aby som čitateľa dostal do obrazu, uvádzam výňatok z itinerára divadelnej komédie "Perplex", naštudovaného hercami J.G.Tajovského vo Zvolene. Tu je text :
"Provokatívna komédia Mariusa von Mayenburga. V hre Perplex z roku 2010 sa jednoduchý návrat Evy a Roberta z dovolenky postupne zmení na kolektívnu nočnú moru. Po následnom stretnutí s Judith a Sebastiánom, ktorí sa počas ich neprítomnosti starali o ich byt, sa roztočí absurdná zápletka, v ktorej sa hrá o ich dovtedajšie istoty a vzťahy. Všetky postavy sú nútené často vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, aby riešili ďalšie a ďalšie nečakané komplikácie. Navonok však musia zachovávať pokoj, čo vytvára originálne komediálne napätie a výborné herecké príležitosti. Nečakané situácie sa dynamicky striedajú až do prekvapivého konca".
Koniec citácie.
Do tohoto momentu by na tej hre nebolo nič mimoriadne. Komediálnych hier som v tom "našom" divadle videl mnoho a vždy to bola super zábava. Herci sú skvelí bez výnimky. A nielen v tejto hre, predstavenia v tomto divadle sú pre nás vždy zážitkom.
Tu sa diali veci trošku inak. Chaos bol plánovaný, hra sa odvíja akoby bez režiséra. Aktéri miešajú dej a zamieňajú osoby brilantným spôsobom, až je divák v pomykove. Vždy len na krátky moment, potom sa pokračovanie znovu dostane do roviny, ale inej. Mimika si zasluhuje samostatnú kapitolu, situácie dokresľuje dokonale, ak už absurdity, potom s najmenšími detailami aj k tomu patriacimi "ksichtami".
Neobyčajným momentom je, keď sa jeden z aktérov "vyrúti" z kúpeľne na javisko, do izby, mokrý v "adamovom rúchu", s osuškou v ruke. Ženy v hre sú na moment zdesené, ale iba na moment, potom dej pokračuje akoby nič. "V izbe" strávi a konverzuje za neustáleho presúvania sa, niekoľko minút, osuška je, viac-menej, len ako rekvizita. Ani na moment sa ju nesnaží použiť na niečo iné, na zakrytie sa, voľne ňou gestikuluje a drží aj vtedy, kedy by ju mohol mať aj v inej polohe. Z kúpeľne vybehol s emotívnou reakciou na to čo počul z izby a situáciu išiel riešiť, vydiskutovať si veci. Potom ho manželka pošle obliecť sa, čo urobí s nevôľou. Vtedy je osuška už omotaná okolo bedra, ale už ani nemusela byť.
Udialo sa to absolútne prirodzene, herci boli svojou profesionalitou úplne presvedčiví. Neskôr, ku koncu deja sa situácia zopakuje, ale v ešte komickejšej podobe. Priateľ zakričí, znovu vybehne z kúpeľne a priateľ sa ho na to opýta, čo tu robíš, však si nahý. On na to sarkasticky, však to vidia všetci, myslel tým na divákov a odíde.
Nechýba absurdita ani vo vzťahoch. Tu je postavená na hlavu, manželia si "vymenia" manželky a následne na to sa priatelia stanú milencami, jeden z nich sa zamiluje sa do "masky losa", mali party v maskách. Iba do masky.
Pre blízkosť hľadiska sú často do hier zakomponované kontaktné prvky s divákmi. Aj tu sa udiali, priama diskusia, výzva na názov piesne od diváčky, monológ o Bohu na chodúľoch popred prvú radu. Bolo to veľmi efektné. Nakoniec úmyselný pád z chodúľov do lóže. S patričným rachotom. "Zhíknutie" na javisku bolo také presvedčivé, že na moment mal divák pocit náhodného pádu a šprint hercov na pomoc dostal všetkých do úzkych. Zhíklo aj hľadisko. Dostali nás.
Netradičná hra, nie pre každého. Nemyslím tým na vek, divadlo dopredu upozorňuje na nahotu v hre a neodporúča ju mládeži do 18 rokov. Ide o pána ministra školstva. Ak ho dostalo slovo "antikoncepcia" v učebných osnovách, čo by potom s ním urobila táto hra ?
Len tak mimochodom, pán minister, v dnešnej dobe nie je žiadnou výnimkou, že "to robia" 12 - 13 ročné deti. A viem o prípade, kedy 23 ročná mala 9 detí. Tak o čo vám ide ?
Ale pre istotu, opakujem a nielen pre ministra školstva, ale pre všetkých puritánov, Divadlu J.G.Tajovského vo Zvolene a hre "Perplex" sa vyhnite, lebo deti nosí bocian a asistuje mu Duch svätý.
