Babská zvedavosť, alebo ako inak nazvať ďalší vyňúraný zľavnený pobyt, tentoraz v Prahe a vlakom. Nechcelo sa mi veľmi, pretože pôvodný zámer bol cestovať autami po tom, ako náš "priateľ", pôvodom arménsky lekár, dlhodobo žijúci na Slovensku, chcel ísť autami. O tomto, teraz už vzdiaľujúcom sa priateľovi, som už písal v súvislosti s jeho proruskými postojmi, linky nižšie.
https://blog.sme.sk/sedo/spolocnost/to-boli-urcite-ukrajinci-znela-bleskova-odpoved
https://blog.sme.sk/sedo/spolocnost/to-boli-urcite-ukrajinci-znela-bleskova-odpoved
Má bližšie k ostatným členom partie ako ku mne a mojej manželke, ale občas sa, chtiac-nechtiac, musíme stretnúť. V dokonalom súlade s jeho zmyslom pre pevný postoj za svojim slovom, následne svoju účasť zrušil. Členka partie mu v inej súvislosti povedala svoj názor z mosta do prosta a ako inak, odul sa. Potešil som sa úprimne a vrátili sme sa k vlaku, ktorým som na väčšiu vzdialenosť necestoval dlhé roky. Celkom ma tá myšlienka chytila a manželka sa tešila, že konečne využijeme seniorské preukážky na zľavnené cestovanie. Chyba lávky a prehnaný optimizmus.
V ČR je seniorom osoba nad 65 rokov a toľko ešte nemáme. Suma sumárum, za skorší nákup cestovných lístkov bez seniorskej zľavy sme zaplatili menej, ako by sme platili so seniorskou zľavou na SK časť cesty tesne pred odchodom. Dobre nám tak.
Namiesto vlaku cesta minibusom zo Zvolena do Vrútok k rýchliku súkromného prepravcu bola najpríjemnejšou časťou začiatku tripu. Vodič sa snažil o spríjemnenie cesty ako mohol a šlo mu to dobre. Chlap na svojom mieste. Cestou začali chodiť SMS správy o meškaní rýchlika, ktoré narástlo z 20 minút na 240 minúť. Vodič mal kontakt a zistil, že stojí pred Margecanmi a my sme boli už vo Vrútkach. Operatívne sme riešili reklamáciu na zbytok cesty, ktorú na naše prekvapenie uznali, na stanici zohnali 7 miestny taxík do Púchova, kde sme stíhali iný rýchlik Českých dráh. Inak by to bolo časovo neisté, ale takto to vyšlo, našťastie. Začiatok bol hekticky smolný, ale o to lepšie bolo pokračovanie. Český rýchlik si to valil 140 - 160 km/hod., na výhybkách pri Pardubiciach 110 km/hod. a časovo presne. Aspoň niečo.
Praha, matička miest v bývalom Československu, dnes už multinacionálne európske veľkomesto. Uznajme bratom Čechom, je krásna a majestátna, kde je Bratislava v porovnaní s ňou...
"Okno mé lásky", ( https://www.oknomelasky-muzikal.cz/ ) tak sa volal muzikál v divadle Broadway so skladbami legendárneho Olympicu s premiérou v novembri 2022. Vykresľuje príbeh sprejera, chlapca, ktorého opustil otec a matka spáchala samovraždu. Ostal sám na ulici, kde sa dal do partie s "umelcami ulice", tvorcami graffiti. Časovo dej zapadá do obdobia etablovania týchto pouličných "maliarov" aj v Čechách. Bol to talent nad talentov. Vstupy z aktuálnych TV správ do deja potvrdzujú autenticitu, keď vytvoril portrét svojej priateľky, feťáčky ( pre jej závislosť a napriek láske k nej, sa od nej dištancoval, čo je na 17 ročného chlapca doslova hrdinský čin ) na streche továrne o rozmerov asi 60 x 60 metrov. Všimli si to aj zahraničné médiá, nakoľko umelecká hodnota diela bola veľmi vysoká. Akási agentúra z USA ponúkla 50 000 dolárov za prihlásenie sa autora. Neprihlásil sa, držal sa v anonymite a riskoval. V tých časoch narobili samozvaní "umelci" veľa škôd na budovách, vlakoch a verejných priestoroch.
Fascinovala nás scéna. Na 3 bannery lemujúce javisko, premietané 3D kulisy v štýle Pop-art a grafity, vytvárali dokonalú atmosféru deja. Doslova to diváka pohltilo. Vynikajúce spevácke výkony mladých umelcov ladili s vykresleným prostredím deja. Povedal by som, že ešte po odchode zo sály nám stáli na rukách chlpy. Mladý umelec nakoniec skončil tragicky, po naháňačke s policajtmi v Holandsku spadol zo strechy. Smutné, pravdivé, ale perfektné dielo. Musím ešte dodať, že zábery na grafity tváre si pamätám z TV novín a ak sa nad tým človek zamyslí, je to obtiažne ešte aj pochopiť. Aký musí mať umelec cit pre priestor, ak si vezmeme plochu 60 x60 metrov na ktorú maľuje sprejom, celok nevidí a nikdy ho nemohol, napriek tomu je výsledkom dokonalý portrét...
Nasledujúci večer nás čakala pani Eva Holubová v predpremiére komédie "Mě nezadusíš", link : https://www.i-divadlo.cz/divadlo/studio-dva/me-nezadusis
Popis deja je zrejmý na linku, skôr by som sa dotkol pocitov z predstavenia. Prvé dejstvo nič moc, fádne až prázdne. Potom však došlo k obratu. V druhom dejstve, kedy sa "na radu" dostala pani Holubová, nastal obrat, ona to rozbalila a bolo. Kontakt s divákmi, sučka labradora ako "priateľov" kamarát, nečakané komentáre mimo scenár. Výborné, nakoniec ona je "niekto". Mimochodom, popoludní sme stretli na Václaváku pána v rokoch s labradorom, ktorý nás zaujal, poslúchal dokonale. A večer sa o necelý kilometer ďalej zrazu objaví na scéne...no nie je to pekné ?
Písať o Prahe zrejme nemá zmysel, všetci ju poznáme. Osobne ma zaujalo niekoľko detailov z nášho pohybu mestom.
Návšteva hradu, kde sme si tentoraz vybrali okruh s obrazárňou a históriou ( naposledy to bol druhý, so sprievodcom v Starom hrade ). Originálne obrazy od nemeckých, talianskych a holandských stredovekých majstrov, aj z čias Karola IV., nevynímajúc Rubensa, Cranacha, Tiziana - dielňa, zrejme žiaci a on sám, sú obrovskou kultúrnou hodnotou. Zvlášť ma zaujalo dielo madony od Tiziana a Cranachov milenecký pár. Starší muž a mladá žena v objatí, pričom ruky muža na bokoch ( skôr zadku ) ženy a tvár ženy sú axonometricky nesprávne, zrejme zámerne. Už som v minulosti počul o tom, že Cranachovým dielam vytýkali tieto "schválnosti", nakoľko zreteľne bijú do očí popri ostatnej proporcionalite. Rubensove kypré ženy ma vždy fascinovali...
Múzeum filmových trikov Karola Zemana. Vysvetlenia spôsobu natáčania "Cesty do praveku" s miestami, hercami, ďalej "Vynálezu skazy" s originálnymi pomôckami, modelmi z obidvoch filmov. Priznám sa, prebudil sa vo mne malý chlapec a zašoféroval som si ponorku, tú menšiu z filmu, stroj tých "dobrých", je tam jej "pohon". Deti mali možnosť na zelenom pozadí si natočiť podľa návodu vlastný let na delovej guli z "Baróna Prášila". Výsledkom bola realistická scéna, darček na CD.
Múzeum voskových figurín madam Tussauds. Prekvapilo ma, že je tam málo Čechov, významných postáv dejín a dneška. F. Kafka, Dominátor Hašek, Hus, Mánes, Karol IV. s manželkou, Smetana, Ticho de Brahe ( dvorný astronóm Rudolfa II., aj keď nebol pôvodom Čech ), Masaryk, šašo Rudolfa II., alchymistická dielňa a zbytok sú hviezdy Hollywoodu a zo sveta. Nesedí mi to, Žižka a hoci aj Karel Čapek sú pre túto ustanovizeň prirodzenejším artiklom ako napr. Júlia Roberts.Tu je priložený link s fotkami: https://www.google.com/search?client=firefox-b-d&q=madame+tussauds+praha#lpg=cid:CgIgAQ%3D%3D
A konečne dôvod na smútok Skaličanov. Skalický trdelník je prezentovaný ako "Staropražský trdelník", Pražský trdelník", "Trdelník", ako kde. Faktom je, že ním vonia celá Karlova ulica a priľahlé uličky. Plnia ho kde - čím, niektorí z toho dôvodu zmenili tvar na kužeľovitý, aby sa lepšie držala plnka, hoci aj zmrzlina. Foto ukazuje jeden z mnohých stánkov a obchodíkov s touto delikatesou.
Neviem, čo si o tom myslieť, v každom prípade, Skaličania a Slováci prišli o niečo originálne a predovšetkým chutné, alebo sa mýlim ?
Denne sme nachodili 10 až 14 km, čo nie je málo. Neľutujem, užili sme si mesto aj predstavenia, mimochodom ceny vstupeniek na predstavenia sú veľmi podobné ako u nás pri podobných programoch, medzi 30 a 40.- €. A nakoniec také malé porovnanie cien : U nás si za kávu v reštaurácii pýtajú okolo 2,80.- €, za Karlovým mostom na Malej strane v Nerudovej ulici 45.- Kč, najviac 52.- Kč...Najcitlivejšia seniorská komodita, rožok, myslím tým naozajstný chutný rožok, nie kus gumy, stojí v Lidli, 100 metrov od Václaváku 2,90.- Kč. České koruny som menil za 23,80.-Kč/1.- €, na drobné výdaje, vyjde to výhodnejšie. Pritom priemerný český dôchodok je cca 820.- €, slovenský cca 600.- €. Úsudok si, prosím, urobte každý sám...
Odporúčam, kto môžete choďte tam, je to nádhera. My sa tam zaručene vrátime, napríklad letecké múzeum v Kbeloch bude otvorené až v máji a mojím cieľom bude aj Národné múzeum, dúfam.
