Na vytvorenie nadpisu a perexu som si požičal citáty zo siedmej knihy Petra Šlosera, "Zákony zločinu". Vyslovil ich "knižný" štátny tajomník ministerstva vnútra počas stretnutia so šéfom policajných agentov a vyšetrovateľom "Tvrdým", malou knižnou komunitou na strane zákona.
Ani táto kniha sa ničím nelíši od predchádzajúcich šiestich. Popisuje reálne kriminálne prípady a farbisto líči "priateľské spolunažívanie" mafie z "mesta Zobor" s vedením polície. Aby sme chápali veci správne, centrála polície bola v meste Zobor, tam smerovali hlásenia a tam chodil policajný prezident "na raporty". A nielen v knihe...
Ani v tejto knihe nechýbajú nápady na odstránenie skupiny policajtov, ktorá neváha stúpiť na otlak komukoľvek, kto sa dostane do konfliktu so zákonom. Ani v tejto knihe nechýba kreativita najvyššieho vedenia polície na zabezpečenie si "bočných príjmov" od podnikateľov, oproti tomu ešte väčšia kreativita na falšovanie štatistík, klamanie verejnosti a dokazovanie vlastnej neschopnosti. Prekážajúci čestní policajti sú "škodnou" a výrok "skutok sa nestal", naopak, verným spojencom.
Popísaný kriminálny príbeh sa stal na Slovensku. Vinníci boli v tomto prípade odhalení aj s pomocou šťastia. Bez neho by zrejme nikto nedokázal existovať. Náhodné udalosti, hoci ničím a nikým zo zainteresovaných zámerne nevyvolané, sa často podieľajú na úspechoch jednotlivcov aj skupín ľudí. Nejaký šiesty zmysel, nadradený konaniu, ktorý by sme mohli nazvať aj extrémna opatrnosť alebo predvídavosť, môže nečakane zasiahnuť a pomôcť. Aj v tomto prípade pomohla náhoda. Aj náhoda. Výsledok sa však tvoril predovšetkým nepretržitou mravenčou prácou operatívy, súbežne sprievodnej dokumentácie pre súčinnosť iných zložiek a záznamy.
Vinníci, vykonávatelia, sa zahrali na dokonalých, nepolapiteľných a políciu evidentne podcenili. Dokonalý nikto nie je a nezanechať po sebe ani jedinú stopu na mieste činu je takmer nemožné. Otázkou je, či je stopa použiteľná a má hodnotu dôkazu. A tu, dokonca následne niekoľkokrát, sa páni Fantomas a Fantomas, na svoju škodu, drsne sekli. Sekol sa aj pán Fantomas, objednávateľ vraždy tým, že objednávku doručil osobám, chabo vybaveným "funkciou prezieravosť" a predimenzovanou funkciou "nenásytnosť".
Vyšetrovatelia konali rýchlejšie, ako neschopné vedenie stíhalo premýšľať. Niet divu. Páni z "horných poschodí", okrem svojich vreciek, museli riešiť aj darčekový poukaz pred vypršaním lehoty, "inventúru vo vládnom bordeli" v Rakúsku a ešte niečo, čo tak dokonale nedokázal nikdy nikto.
Vzťahy !!!
Áno, vzťahy na pracoviskách. Formality vyplývajúce z počtu hviezdičiek na uniformách, prejavovanie dostatočnej úcty hustejšie zaplneným "výložkám" a vôbec, ukážkovým tlačením sa do "zadku" vplyvnejším a vyšším. V opačnom smere, zhora dole, išlo často o zámerné ponižovanie. Funkcie sa získavali aj za zamknutými dverami kancelárie.
Na okraj toho ma napadá, ako môžu pracovať, tvoriť a vôbec dlhodobo efektívne fungovať systémy, ak ich nositelia z vlastnej hlúposti ničia jednotlivé väzby, členy. Nijako, to sme tu zažili a zažívame opakovane, povedal by som ešte výpuklejšie.
V knihe je popísaných mnoho faktov z riešenia vzťahov a systému práce, ktoré sa v minulosti dostali na verejnosť. Napriek tomu sa ľahko stotožniteľní páni aj dnes tvária akoby sa nič nestalo. Ponúka sa otázka, kde je hranica drzosti, ľudskej hlúposti a arogancie moci ? V tomto zmysle je možné knihu zaradiť do "literatúry faktu".
Celý text, vývoj vyšetrovania hlavného zločinu, doplnený o sekundárne prípady, činnosť polície a dôkladné vylíčenie vnútorných vzťahov, predkladá hutnú nádielku myšlienok, udržuje čitateľa v strehu počas celého čítania.
Táto kniha je z môjho pohľadu "uhladenejšia" ako ostatné, príbehy tečú bez veľkých zlomových momentov, ktoré by na dlhší čas odpútali pozornosť a odviedli myšlienky do iných sfér. To však neznamená, že tam nie je dostatok napätia, neistoty a riskantných momentov. Má to spád bez rušivých momentov. Takýto dojem vyvolala u mňa.
Detaily nebudem prezrádzať, ja som si niečo pamätal z minulosti, ale neprezradím ako je možné hlavného vinníka odhaliť ešte pred záverom, čo sa mne s absolútnou istotou nepodarilo. Síce som strelil a trafil, ale iba trafil...Spätný pohľad a analýza textu na hlavného vinníka poukazuje o niečo skôr ako na konci. To by ale nebolo fér.
Prajem všetkým príjemné čítanie, verím tomu, že nebudete sklamaní, rovnako ako som nebol ani ja. Za dva dni bolo po knižke...odporúčam.
