Zradné jarné obdobie pre oslabený organizmus po zime si vybral svoju daň aj u nás. Manželka ochorela ani sama nevie kedy a ako. Vysoké teploty a ostatné príznaky ako pri nejakej chrípke, zároveň zhodné aj so stavom pri kovide. Odviezol som ju k jej ambulantnému lekárovi a ostali sme zdesení. S podozrením na zápal pľúc ju lekár poslal do nemocnice na "urgent".
Sedeli sme v čakárni pred ambulanciou lekára na "urgente" a čakali na výsledky z odberov a RTG. Medzitým si táto ambulancia žila svojím každodenným životom. Sem - tam niekoho doviezla záchranka s kyslíkom a našli sa sporadicky aj mobilní pacienti. Službu mal evidentne skúsený lekár v strednom veku a nezastavil sa ani na sekundu.
Našťastie sa manželkine podozrenie na zápal pľúc nepotvrdilo a obišla relatívne dobre, bez nutnosti hospitalizácie, len s liekmi. Priznám sa, odľahlo mi. Takto, vraj nejakým vírusom zdecimovanú, si ju nepamätám a takmer s istotou som očakával hospitalizáciu...
Čakali sme už len na lekársku správu a tu sa zrazu komorné ticho zmenilo na atmosféru priam "vysokého napätia". Jeden pán, pacient, sa postaral o rozruch takým šikovným spôsobom, až si myslím, že to nebolo dielom náhody, ani dielom nejakého emociálneho nedopatrenia. Bolo to úmyselné, nech počuje celý svet jeho príbeh, jeho chrabré počínanie, ako sa ukázalo, napriek nie práve najlichotivejšej diagnóze. Chrabrejší nemohol byť ani vyznamenaný frontový vojak. Dokonca aj svoje meno, ťažkosti a dátum narodenia oznamoval spôsobom, akoby boli údaje určené nielen lekárovi, ale aj skupine stavbárov pri vedľajšej budove. Ročník 1962.
"Pán XY, žiaľ, výsledky sú pre vás nepriaznivé, máte rozsiahly obojstranný zápal pľúc, musíme vás ihneď hospitalizovať", oznámil lekár a chcel pokračovať v ozrejmovaní ďalšieho postupu. Iba chcel, ale nemohol.
Pacient prebral slovo a spustil ako tornádo :
"Žiadna hospitalizácia nebude. Ja som prišiel na infúziu a nie do nemocnice. Dajte mi infúziu, tej verím a bude mi potom dobre, ja si s tým vystačím. V noci mávam záchvaty, zle sa mi dýcha. Ak náhodou budem potrebovať, pôjdem na dva týždne do Vyšných Hágov a budem v poriadku. Kto vie, čo by do mňa ládovali v nemocnici, nechcem nič len infúziu a idem domov. V nemocnici nikomu neverím a vašim injekciám už vonkoncom nie."
Možno odzneli ešte aj nejaké iné detaily, ja som si zapamätal približne takýto text.
Lekár sa na veľký odpor nezmohol, darmo sa pokúšal vysvetľovať možné dôsledky pre jeho zdravie, neuspel. Dokonca ani predstieraný záujem, poprípade aspoň kúsok empatie s jeho snahou o záchranu zdravia pacienta si nedokázal vybojovať. Nakoniec ťahal za kratší koniec, ale nemyslím si, že bol nazlostený, alebo nejaký nervózny z pacienta. Zrejme toho zažil už dosť a na každý spôsob.
Keď videl kde to speje, ustúpil a podarilo sa mu vysvetliť aspoň to, že si pacient preberá za seba zodpovednosť a vystavil "reverz". Mal aj iných pacientov a v konečnom dôsledku, on je lekár a nie vychovávateľ. Pán ho podpísal bez slova a "po infúzii" za 20 minút odchádzal ako víťaz. Na moment sa mu možno uľavilo a možno to bolo "placebo". To však nezistíme a kto by mu v tom momente vzal pocit zadosťučinenia, pocit schopností auto diagnózy aj bez diplomu.
Tak sa mi chcelo niečo povedať, niečo naznačiť. Napríklad to, že infúzia môže rovnako ako nejaká vakcína obsahovať okrem účinnej látky dokonca robotov na motorkách. Je to podstatne väčší objem, viac priestoru. Márne moje sprosté myšlienky, tými sa už predzásobil sám pacient do takej miery, že dôsledne ignoroval možné ohrozenie života.
Pochopiteľne, nič iné ma v tom momente nemohlo napadnúť, len Kotlár a jeho "vedecko - výskumná" kariéra, "objav roka zvaná kukurica slovenská" a zaiste aj ašpirácia na Nobelovu cenu za medicínu. Hoci minister Drucker prirovnal jeho správu k "plochej Zemi", táto správa evidentne nie je tak neškodná ako Machalova plochá Zem, táto správa je s najväčšou pravdepodobnosťou "schopná zabíjať a v budúcnosti bude zabíjať".
Uvedomil si vôbec tento tupý dezolát, čo môže spôsobiť medzi ľuďmi rovnakého razenia ? Uvedomuje si vôbec súdruh "šéf", čo môže spôsobiť medzi svojimi voličmi už len tým, že nesfúkne takéto debility zo stola ešte predtým, ako si niekto prečíta na titulnej strane, že "správa" ? Čo sa musí stať, aby si všimli dôsledky svojho konania ? To naozaj musia umierať ľudia ako pri kovide, keď odmietali pľúcnu ventiláciu a do 3 hodín boli mŕtvi ? To sa stalo !
Skutočný osobný zážitok.
