Nesťažujem sa, načo. Žijem na Slovensku a už som sa dávno naučil, že sa v bežnom živote vyskytnú situácie, kedy sa o zdravom ľudskom rozume dá hovoriť len so značnou rezervou, alebo nedá vôbec. Pritom sa vo vzťahoch zdá byť všetko v poriadku, len jediný problém je vleklý a ako sa javí, perspektívne neriešiteľný.
Náš dom je na konci asi 150 metrov dlhej slepej ulice, s právom prejazdu cez cudzie pozemky. "Ulica" ide dvormi troch domov. Na parcelách je "záťaž". Nebol by žiadny problém, nebyť zvláštneho postoja druhého suseda odo mňa. Ako je to zrejmé z fotografií nižšie, z jednej strany je cesta lemovaná jeho verandou - stenou, z druhej jeho autom, autami. Má ich dve, s jedným odišiel pred pár dňami nevedno kde. Druhé ostalo voči stene verandy v pozícií, ako ukazuje priložený meter.
Čistá šírka prejazdu je cca 240 cm. Pre bežné osobné auto vyhovuje, ale ja sa už napríklad so stredne veľkým SUV musím triafať, nakoľko cez zrkadlá mám cez 200 cm. Z hlavnej cesty cúvam až do dvora, nakoľko pri odchode sa človek obyčajne viac ponáhľa ako pri návrate domov. Nesťažujem sa, prejdem v pohode aj za tmy, hoci cca 20 cm na každej strane na istote nepridáva. A to hovorím, že teraz je to dobre, býva omnoho horšie.
Problémom sú dodávky, kuriéri, sanitka, nehovoriac o hasičoch - nebodaj. "Na milimeter" tesne prejde smerom tam takmer všetko, okrem vozidiel so šírkou blízkou maximálnej povolenej šírke vozidla 240 cm. Cez zrkadlá majú aj niektoré dodávky 240 cm. Ale vycúvať späť s milimetrovou presnosťou, keď z jednej strany je stena, z druhej auto a nikto nechce poškodiť ani svoje, ani cudzie, je problém. Cúvať s privretými zrkadlami v tesnej uličke sa neodváži nikto a nakoniec, ani nie je povinný skúšať také nezmysly. Nemôžem od žiadneho vodiča žiadať aby riskoval poškodenie vozidla. Nakoniec ani vodič nie je ako vodič.
Pred asi 3 mesiacmi prechádzala V3S - ka so šírkou 230 cm k prvému susedovi. Vtedy tam bolo o pár centimetrov viac miesta, ale so svojimi autami nepohol. Pozeral sa na vodiča V3S ako sa potí a krokom takmer "lýže" stenu aj blatník auta. Náhodou som to videl pri cúvaní V3S z blízka a môžem povedať, že pohľady vodiča smerom k nemu hovorili jednoznačne : "Prečo ma tak trápiš, pohni s tými autami". Stál ako kôl v plote a očami meral medzeru medzi blatníkom a nárazníkom V3S. Nebola väčšia ako 2 cm, chvíľami aj menšia.
Prejazd sanitky pred cca 1 mesiacom som musel riešiť operatívne, upozornením, aby si odpratal auto. V sanitke sa nevezie návšteva a ak ju už človek potrebuje, asi je na to dôvod. A obyčajne sa hrá aj o čas. Už na to zabudol a parkuje rovnako arogantne. Po upozornení o zlom parkovaní príde takmer vždy identická odpoveď : "Čo chceš, máš dosť miesta". Následne so šomraním presunie auto možno o 10 cm, nakoľko sa stáva, že medzera je menšia ako práve teraz.
Na opačnej strane je kamenný oporný múr v dosť dezolátnom stave. Ohraničuje a podopiera vyvýšenú plochu, jeho dvor, kde stoja autá. Oprava múra, resp. úprava podkladu časti dvora tak, aby bol múr zaťažený zhora, by umožnilo parkovať k nemu bližšie a tým uvoľniť cestu. Oporný múr je už na obecnom pozemku, jeho opravu financovať nechce, hoci podopiera jeho majetok. Zavrhol to vetou : "Čo keď príde niekto s nárokom na pozemok a povie, aby som to dal do pôvodného stavu". Nepovedal som nič, no dá sa na to niečo rozumné odpovedať ?
Pri inej príležitosti som mu navrhol, aby z hlavnej cesty cúval tak ako ja. Potom nepotrebuje miesto na vystupovanie z auta na okraji oporného múra, vystupuje "do cesty". Pohodlne získa takmer pol metra a ja pohodu pri prejazdoch, komfort v zmysle, že za kuriérom by som nemusel chodiť 100 metrov, niekedy aj fúrikom, nemusel by som sa báť, že sa ku mne v kritickom momente nedostane väčšie vozidlo. Nakoniec nie je vždy doma a čo potom ?Vyskúšal to asi dvakrát.
Bol to horor, ani Bohovi si to neprizná, ale on nevie cúvať ! Má problém s orientáciou v priestore podľa zrkadiel. Veľa toho asi necúval, hoci je dávno senior.
Aj moja manželka sa naučila cúvať celou ulicou, zo začiatku do krátkeho strmejšieho, potom za miernou zatáčkou do veľmi mierneho stúpania, ale on ? Zásadne necúva, hoci po jeho dvor je všade miesta dosť. Nie je hanbou si to "natrénovať", nemáme všetci rovnaké priestorové videnie a necítime rovnako zmenu polohy.
Priznám sa, neviem čo s tým, ale nechcem čakať dovtedy, kým sa niečo stane. To je také našské, slovenské, riešiť veci "po funuse" a neregistrovať slovo "prevencia". Nechcem to zatiaľ riešiť na Obecnom úrade, na dedine je to dosť vážna vec. Mohol by som to cestou polície, je to cesta a sťažený prístup zdravotníkom a hasičom do obývanej zóny nie je zanedbateľná vec. Keďže sa jedná o susedské vzťahy, predpokladám zo všadiaľ prvú reakciu v zmysle : "To sa dvaja susedia neviete dohodnúť ?" Následne by som na celom tele cítil tlak a horúčavu z opovrhujúcich pohľadov a ťažkých myšlienok o ľudskom odpade.
Mám však jednu myšlienku, ktorá by sa mohla ujať. On, "druhý sused" svojvoľne určujúci, koľko priestoru mi musí stačiť na prejazd, občas číta moje články. A ak budem mať šťastie, dočíta sa čo si myslím a aké mám občas pocity bezmocnosti, keď je náš dom od bezpečného sveta čiastočne odrezaný jeho egom a neochotou pestovať dobré vzťahy.
Veď čo z nás ostane, ak sa o to nebudeme snažiť, necháme všetko napospas zubu času, pasívne sa prispôsobíme nepríjemnej realite ? Dobré vzťahy sú ako sloboda, nie sú samozrejmosťou, musíme si ich pestovať a chrániť.
Čo ty na to, sused D.T. ?
