Spolu mali zaručene minimálne 150 rokov, číslo v prvom momente prehnané, ale na základe toho čo som videl, určite nie. Boli to dámy so všetkým čo k tomuto osloveniu patrí. Outfit, make up a samozrejme spôsoby. V prvom momente vyzerali na typicky unudené mestské paničky na vychádzke, ku ktorej patrí aj posedenie pri káve. Strategické voľné miesta boli len pri mojom stole, nakoľko očividne hľadali pozície ďalej od netesných dverí. Prisadli si a keď som ich posmelil poznámkou, že si konečne môžem posedieť s peknými mladými kočkami, bolo vymaľované. Úsmevy sa len tak sypali, akoby sme boli starí známi.
V ich veku by sa "patrilo" venovať sa výhradne svojim témam, prioritne pretriasať iné neprítomné osoby z ich okruhu. Typické by bolo, keby začali ohovárať susedku, alebo rovno všetkých susedov z domu, poprípade riešili "kto s kým". Ony nie. Rýchlo mi naznačili ich vzdelanostnú úroveň familiárnym oslovovaním sa s patričným úsmevom a podtextom, "pani inžinierka". Veď v tom veku je titul tak akurát na dve veci...ale ako sa ukázalo, jeho obsah ( titulu ) aj v ich veku stále spĺňa vysoké intelektuálne kritériá.
Ich životné skúsenosti evidentne dovoľovali porovnávať Západnú spoločnosť s tou našou nielen v akomsi všeobecnom meradle. Viac hovorili o ľuďoch, študentoch na západných univerzitách a porovnávali ich so študentami na našich školách. Zhodne aj ich úroveň po ukončení stredných škôl a zvlášť univerzít. Samozrejme sa to týkalo časov ich mladosti, štúdií a praxe, ktorá ani náhodou nekončila za šporákom, ale ani v rámci katastra okresu. Bol tam nádych zahraničnej praxe a "náhodne" padlo aj slovo Oxford. Nechcel som byť príliš indiskrétny, občas som niečo naznačil z mojich skúseností, ale nič prevratné som im nepovedal, skôr som sa ich snažil jemne vyprovokovať k argumentácii. Prijímali to veľmi ochotne. Výsledok ?
Naša študujúca mládež bola za "starých časov" chytrejšia ako Západná. Konkrétne odznelo : "Nášho šikovného gymnazistu v Amerike nemali čo naučiť z matematiky, vedel viac ako oni". Nad dneškom užasnuto krútili hlavami. Neochota vzdelávať sa všeobecne, bez ohľadu na potrebu okamžitého efektu, okamžitej potreby pre podčiarknutie svojho intelektu. Neochota bojovať o vedomosti a uchovať si ich "na horšie časy", alebo povedané inak, neochota "cibriť" si mozog a oproti tomu snaha o "lacno" získané nestále vedomosti. Jedna či druhá, argumentovali veľmi presvedčivo a presne.
Ako študentov, tak porovnali aj, nazvime to, "stav spoločnosti". Tu došlo k radikálnemu vyjadreniu, ktoré sa inak komentovať nedá len citovať :
"Tam sa ľudia delia na chytrých a sprostých, pretože sprostí sú aj tam. U nás sú len sprostí".
Pochopil som ich bez ďalšieho vysvetľovania. Ani omylom to nemysleli ako personalizovaný pohľad, ale ako akýsi stav, zohľadňujúci všeobecný a nezainteresovaný dojem zo súčasnej spoločnosti. Vyjadrené slovami politikov, "signalistov", signál do sveta, naša vizitka ako krajiny. Pritom sa veľmi taktne vyhýbali menám a bližšiemu určeniu "vlajkonosičov".
Mýlili sa tieto dámy ? Nemyslím si. Aj na týchto stránkach sú dámy v rokoch, ktorým je možné závidieť ich mentálnu kondíciu. Moje náhodné spoločníčky pri káve patrili rozhodne ku skupine ľudí, ktorým vek nič neubral z kvality vnímania sveta okolo seba. Mali svoje kúzlo a som o tom presvedčený, že by dokázali zaujať aj mladých, pravda, len tú časť mládeže, ktorá je vychovávaná a akceptuje princípy "starej školy". Riadi sa heslom : "Všetko mi môžu zobrať, ale vedomosti nikdy".
Keby "chytrejšia" mládež neutekala za hranice, ale ostávala by doma napriek horšiemu komfortu, potom by sa aj hodnotenie celkového stavu spoločnosti slovami dám z kaviarne mohlo časom skladať z dvojakých ľudí.
Keby vedeli, ako sa mi ich spoločnosť hodila na odbúranie stresu po návšteve zubára...
