Seniorská turistika si vyžaduje ľahšie trasy, hoci cca 15 km dlhá spiatočná cesta k "Čertovej bráne" Gaderskou dolinou nie je najkratšia, ale prevýšenie 118 metrov robí z tejto trasy takmer "rovinnú túru". Po rázcestie s Dedošovou dolinou sa šliape po kvalitnom asfalte a len posledných asi 600 - 700 metrov vedie k bráne po spevnenom kamenistom chodníku popri potoku Selenec. Gaderský potok vyteká z Dedošovej doliny a po posilnení prítokom Selenca preteká celou Gaderskou dolinou.
Napája vodné mlynčeky, vytvorené skupinou seniorov. Nech im je vyslovená vďaka, mlynčeky sú vhodným spestrením a pre deti lákadlom. Veľmi užitočný a pekný počin, hoci by sa im už zišla údržba. Odpadávajú časti prasknutých lopatiek a nefungujú všetky "prevody pohonov" sekundárnych činností. Medveď nepíli, stojí bez pohybu.
Mlynčekovo sa nachádza asi v polovici cesty k Čertovej bráne a poslúži prístreškom na odpočinok.
Keď natáčal Paľo Bielik Jánošíka, v tejto úžine podpálila jeho družina rebrinák so slamou a zablokovali pandúrov. Škoda, že sa nesmie dolinou ďalej, bol som zvedavý, ako vyzerajú miesta, kde vyrúbali stromy na druhý zátaras. Dnes by to už asi nešlo...
Ale zato možné je niečo iné, ako ukazuje titulná fotografia a iná nižšie. V doline po tejto trase sú na dvoch miestach "TOI - TOI" mobilné toalety ( neoverovali sme si ich funkčnosť ) a možnosť odskočiť si v reštaurácii v chatovej osade na začiatku doliny. Okrem toho sa nájde len výnimočne nejaké miesto "na súkromie". Chápem, že sa stať môže čokoľvek a sám nie som výnimka. Ženy to majú ťažšie a ľudí je tu neúrekom. Sami na sebe sme sa presvedčili, že v prípade "núdzovej situácie" sa tu nevytvorí dostatočne dlhé okno na to, aby si žena niekde bokom čupla a ....
Prečo však práve pod Čertovou bránou ? Ani nie o sto metrov ďalej, síce už tesne za hranicou, v "zákaze", ale mimo dohľad cudzích očí je možné schovať sa. Aj papier sa tu pod holým nebom rýchle rozloží, tu na neho prší. A niekde pod kríkom aspoň oči nekole. Ale vo výklenku, pod bránou ? Tu si to akurát všetci ostatní musia "vychutnať ako štýlové zátišie" našej doby, vizitka kultúry inak až priveľmi pokorného a pracovitého ľudu tejto krajiny.
V žiadnom filme nevidíme, ako sa čupia hrdinovia za skalou, alebo kríkom. Výnimku porušil len "Pacho" a jeho druhovia. Oni mali nanajvýš lopúchy, ale to čo je pod bránou sú kusy papierov dnešnej doby a zaručene nepochádzajú z diára filmového Jánošíka, ani režiséra filmu. Každé riešenie núdze tohoto druhu je lepšie, pochopiteľnejšie a je na sto honov vzdialené prehrešku súdruha Kuffu, ktorý sa nad stromami premával vrtuľníkom.
Proste nechápem...
V teréne vždy máme so sebou sáčok na vlastný odpad, ktorý si so sebou aj odnesieme.
