Iluzórne články takéhoto typu zásadne nečítam. Iste sú popretkávané číslami, suchými bezduchými štatistickými údajmi. Tie sú síce pre ekonómov potrebné, ale nič nehovoria o "nás", o ľuďoch.
Kedysi sa hovorilo, že kultúra ide zo západu. Do balíka "kultúrna úroveň obyvateľstva", patrí aj charakter človeka, jeho vnímanie okolia, postoje, názorová stabilita, zmysel pre realitu a pravdu. Je to akýsi hodnotový rebríček humanity, kde je v popredí len človek ako bytosť, jeho činy, bez ďalších charakteristík ( národnosť, viera, rasa atď. ). Na tieto "ukazovatele" sú akékoľvek štatistiky krátke, ich podstata je zakorenená v ľuďoch a zmeniť ich len tak mirnix - dirnix je nemožné.
A to sme sa pred 33 rokmi domnievali, že už "zajtra", po odchode z námestí bude všetko inak. Ochotne sme hádzali "drobáky" do mešca pre hocikoho v domnení prepuknutia nekonečného gejzíru medziľudskej lásky. Ale až potom, ako nás Češi k tomu dokopali ! V Prahe to "vrelo" už tri dni, ale v Bratislave nič. Zmenu nám v podstate vnútili oni, museli prísť osobne, telefonáty nestačili. My, bez kopancov, by sme sa dodnes pokorne klaňali "oným súdruhom v úradoch a oným rusákom v kasárňach".
V tomto tvrdení mám úplnú istotu. Je to môj osobný pohľad na základe prežitých udalostí a súvislostí. Odvtedy už prešlo 33 rokov a Češi sa na nás vykašľali, robte si Slovač " z kade vietor, tade plášť ", čo chcete a po svojom ! A "my" sme to chceli a za každú cenu. Chceli sme byť sami sebou, s čím súhlasím. A čo rozvoj v myslení ? Pre nás tabu. Prezieravo vedeli, že tu na "bratské čižmy", šľapajúce po všetkom so závanom kultúry a zdravého rozumu zabudneme veľmi rýchlo. Dokonca v nadpolovičnej väčšine veríme v láskyplnú ľudskosť a charakternosť tých istých čižiem, šľapajúcich na dôstojnosť a život detí a žien na dvoch kontinentoch už niekoľko desaťročí. Miestami so znakmi genocídy...
" Ukazovatele ľudskosti" sú mimo ekonomických štatistík. Ich výsledky sú v hlavách a nie v mešcoch. A to je dôvod, prečo sa Čechom nepriblížime ani v prípade hrubších peňaženiek v našich vreckách. Sme nebezpeční sami pre seba viac, ako si ktokoľvek dokáže predstaviť. Dovolím si tvrdiť, že ostaneme tu, v strede Európy ako súostrovie rozdielnych, ale zároveň blízkych príbuzných s Attilovými potomkami. Okrem takých spájajúcich elementov ako nutnosť mať neobmedzeného vodcu, krikľúňa, ktorý "ľuďom dá", máme predsa rovnakého neprajníka a nepriateľa v osobe Sorosa, NATO, USA a nadmerne krivých banánov.
Mám dostatok dôvodov myslieť si to. Ale lomcovala by mnou úprimná radosť, keby som sa mýlil a po pár mesiacoch mohol konštatovať, že predsa len zvíťazili zdravý rozum a ľudskosť nad hlúposťou a je tu iskierka nádeje
PS : Link nižšie odkazuje na článok o výške humanitárnych zbierok v ČR v tomto roku. Kdeže sme my od tých čísiel v prepočte na obyvateľa, včítane násobku koeficientom nižšej životnej úrovne. Osobne som prispel na teplo pre vojnou postihnutú Ukrajinu a kto tak neurobil doteraz, neváhajte. Verím, že tu žijú aj samostatne mysliaci slušní ľudia.
