Branko bol náš "domáci" v Chorvátsku, malej dedinke v chránenej zátoke v blízkosti Zadaru, kde sme s celou rodinou strávili vyše týždňa. Dá sa povedať, že v "rodinnej atmosfére". Málo cudzincov, na malej obecnej pláži vybudovanej z európskych peňazí nikdy nebolo viac ako 30 - 35 osôb, niekedy takmer nikto, jeden obchodík s potravinami, každé ráno jeden "bulhar" so zeleninou a ovocím v dodávke, dve malé reštaurácie priamo na pláži vedľa seba ( pri nepozornosti nebol problém spadnúť z terasy priamo do mora ) a na konci dediny jeden extra drahý, údajne aj adekvátne vybavený apartmánový dom na pozemku asi 1000 štvorcov s vlastnou plážou, s cenou 17 000.- € na týždeň, vo vlastníctve nemenovanej osobnosti z Česka.
Dedinka si žije vlastným životom, okrem rybolovu spestreným rôznymi akciami. Napríklad súťaž v love kalmárov sa stáva široko známou, naposledy prišlo asi 150 lovcov a na sponzoring sa tlačí údajne už aj mobilný operátor. Minifutbalový turnaj práve chystali, v predvečer hrali deti zmiešane. Boli tam aj šikovné dievčatá, ktorým lopta evidentne neprekážala a "on", asi 8 - 9 ročný chlapec ustrojený v drese "plavych", na chrbte meno Modrič. A aj tak hral, malý virtuóz s loptou a prehľadom Modriča. Medzi mantinelmi silne vyčnieval...
Až na jeden apartmán sme so známymi obsadili celý dom na strategickom mieste, nad námestím, tvorenom "kruháčom" so sochou v strede, hneď pri pláži. Z terasy je priamy výhľad na všetko čo sa deje v obci. Naši mladí sú tu pravidelnými návštevníkmi, my s manželkou sme sa pridali prvý krát a hneď na začiatok nedorozumenie.
S manželkou sme museli prvú noc stráviť v izbe bez klímy, len s ventilátorom. Branko, veľmi vitálny a švihácky senior po sedemdesiatke, si údajne pomýlil rezervačné dátumy a náš apartmán sa uvoľnil o deň neskôr. Nepomýlil, som o tom presvedčený, pretože biznis je biznis a inak to na plné vyťaženie kapacity nevydalo. Izba pôsobila ako rezervná, práve pre takéto prípady, vedľa jeho bytu na najvyššom, treťom podlaží.
Ráno sa nás pýtal, ako sme spali. "Ja na balkóne a manželka v posteli", odpovedal som priamo. Pre mňa bolo teplo neznesiteľné aj po polnoci, tak som sa tam presťahoval a až potom zaspal. Snažil sa jemne mierniť nepríjemnosť a poukázal na ventilátor, čo som odbil prehriatymi stenami pod strechou. Tie sa len tak neochladia pri nočnej teplote 24 °C ani v miernom prievane a nechať si ventilátor fúkať na seba...choroba by bola istá. Pozeral sa na mňa mlčky a trošku zarazene, ale nič nekomentoval. Prežili sme, nijako zvlášť nás to nevyrušovalo a po uprataní sa presťahovali do klimatizovaného apartmánu. Pol hodiny práce navyše, je tam toho... Tým to však nekončilo.
Posledné ráno nás navštívil, prišiel čas na vyúčtovanie a rozlúčenie sa s vierou na opätovné stretnutie o rok. Pritom oznámil, že ako zadosťučinenie za počiatočné nepríjemnosti nás pozýva na spoločnú večeru ktorú on sám pripraví. Našou úlohou bude pripraviť "tabuľu" pre 11 osôb a prípadne pomôcť pri presune jedla z jeho kuchyne na spoločnú terasu. Príjemné prekvapenie sme nemohli odmietnuť, jeho kuchárske umenie je v ich komunite všeobecne uznávané. V prvom momente nám nedošlo že sme pri mori a menu určite nebude obsahovať rezne so zemiakovým šalátom.
Stalo sa, Branko zavelil na pomoc pri sťahovaní jedla a sám postavil na stôl asi 20 litrový hrniec s pokrývkou, spopod ktorej sa ešte valila para. Ovanula nás vôňa cesnaku. Ako prílohy boli cestoviny a zeleninový šalát, čo nie je prekvapivé. Zložil pokrývku z hrnca a išiel som si oči vyočiť. Takmer plný čiernych mušlí, tzv. sláviek na víne a cesnaku. Nikdy som to nejedol a nielen ja. Naša "skupina" sa ihneď rozdelila na dva tábory. My od rezňov a šalátu sme sa viac zaoberali cestovinami so zeleninou, ale pre polovicu to boli hody, delikatesy. Branko postupne všetkým nabral, ukázal ako sa to čistí a konzumuje, ale následne sme si slávky presúvali. Aj tak som sa z toho nevyvliekol.
"Extrémistom" sa ukázal byť jeden z našich chlapov. Sám je schopný kuchár a v rámci relaxu rád varí a experimentuje, ale tu sa zachoval ako Kelišová. Nezahlásil síce že : "Jdu blejt velebnosti", ale v tichosti sa vytratil a nie cikať, ako neskôr sám priznal. Bolo to skoro ako z filmu.
Ochutnal som, dokonca mi manželka natlačila svoju porciu už očistenú. Ako správny "dojížďák" som nemohol zostať v hanbe a slávok som zjedol takmer za dvoch. No, nič moc, bez cesnaku by to bol "kúsok vláčnej gumy" a aj výrazne ochutené je to skôr o vedomí, že konzumujem plody mora. Zasýtia pri tom cestoviny a "záťaž cesnakovej šťavy" na cestovinách.
Nestačil som sa diviť, ako sa tesne po večeri na zbytok vrhli tí naši gurmáni. Z hrnca zmizlo úplne všetko včítane cestovín a šalátu. Pritom to na začiatku vyzeralo, že aspoň tretina všetkého ostane. Oni čakali len na vhodný moment, kedy to my od rezňov vzdáme. Dočkali sa a príležitosť náležite využili.
Cesnak mám veľmi rád, ale šťava spravila svoje. Úľava prišla až po pár hodinách a môžem povedať, že som niečo skúsil, ale raz stačilo. Branko sa odvďačil tým najsprávnejším spôsobom, ukázal kúsok miestnej kultúry. Vyžaruje z neho pohoda a budí dojem, ako keby sme sa nevideli prvý krát. Keby to neurobil, ani to by sme mu nemali za zlé, malý nedostatok bol dostatočne vyvážený slušnou cenou a citeľnou pohodovou rodinnou atmosférou dedinky. Nech je ako chce, poznať nepoznané bez ujmy na zdraví je vždy prospešné. Takto sme sa k tomu postavili a zrejme sa sem ešte vrátime, možno aj bez mladých.
