Dozrel čas na zmenu a jedným dychom musím dodať, že to trvalo neúrekom. Dlhé dva roky vo mne zrela myšlienka zbaviť sa klasického tabaku. Pochopiteľne, bolo by najkorektnejšie prestať fajčiť úplne a dodávam, že bolo by rozumnejšie s tým nikdy nezačať, ale už to nevrátim. Stalo sa a teraz je na programe nasledujúceho obdobia zbaviť sa tejto závislosti. Priznám sa, nemám na to, aby som to zvládol bez medzistupňa, "bez barly".
Po predchádzajúcej "skúške" zariadenia známeho asi pred dvomi mesiacmi, som sa pred 8 dňami z ničoho nič pozbieral a išiel do predajne tabaku po elektrický I-COS. Dozrel čas na konanie. To je ten "sersám" na krátke "čosi" s náplňou "čohosi" ako imitácia tabaku. Na moje šťastie sa v rámci "akciového predaja" dílerka "mojej" budúcej značky nachádzala práve tam. Vzala si ma okamžite "do parády". Nič lepšie sa mi nemohlo stať, dostal som k obšírnemu vysvetleniu používania zariadenia zľavy a rady. Pomohli a musím konštatovať, že to majú excelentne premyslené.
Bol som veľmi vďačný objekt, nakoľko moje rozhodnutie bolo a je pevné. Rodilo sa ťažko, o to ľahšie ma dostali tam, kde som vlastne chcel byť aj ja Darmo, platí odveké pravidlo, že : "Ľahko je Katu do tanca brať, keď aj sama chce"!
Kúpil som si 3, mne už známe príchute a na parkovisku som si "zapálil". Pochopiteľne, vzal som aj "vyprošťovák", záchrannú krabičku cigariet mojej značky, "keby náhodou". Do tejto chvíle je nedotknutá a myslím, že to tak ostane. Od prvého momentu sa držím "na elektrike". Čakal som "absťák" a prišiel načas, hoci len slabý. Na druhý a tretí deň som pár hodín pociťoval zvýšenú tvorbu slín, ale to bolo všetko.
Čo sa vlastne stalo ? Už som začínal mať pocit menejcennosti, pre zápach z tabaku. Často som zaregistroval nepekné pohľady vo svojom okolí a začalo ma to ťažiť. Cítil som sa ako "vyvrheľ". Manželka tvrdila, že kombinácia dokonale spoteného tela ( ak som doma niečo robil ) a tabaku je "neopísateľná". Verím jej, prečo nie. K tomu všetky sprievodné javy na dýchacích cestách a v neposlednom rade kondička. Na turistike "hore kopcom" začalo byť aj tam, kde predtým bola takmer rovina.
Uplynulo 8 dní a tabaku som sa nedotkol napriek tomu, že ho ešte doma mám. A aj budem mať. Ako psychologický moment. Totiž platí, že človek chce to, čo nemá a ak sa chce s "nepriateľom" vysporiadať, nesmie ho zavrhnúť, ale je nutné naučiť sa v mysli zvládnuť jeho prítomnosť, ale na neho nesiahať. Je to trvalý nácvik odolnosti a schopnosti nad ním víťaziť.
Nemôžem povedať, že by som si na ten "tabačik" nespomenul, ale som bez neho 8 dlhých dní. Ani náplní do I-Cosu nespotrebujem na počet výrazne viac, ako som vyfajčil cigariet. Bolo to denne cca 12 - 16 cigariet, náplní miniem cca 16 - 18, zatiaľ, ale to sa poddá a pôjde sa s počtom dole. Čo je však omnoho dôležitejšie, už po týchto pár dňoch cítim zmeny k lepšiemu. Ľahšie sa mi dýcha a takzvané "fajčiarske rána" sú každým dňom miernejšie.
Zmizol aj pocit menejcennosti, pocit možného odporného zápachu v dave, kdekoľvek na verejnosti. A v neposlednom rade, už ani manželka nehlási to jej povestné "fuj, smrdíš neopísateľne"!
Čo môžem poradiť možným nasledovníkom, fajčiarom ? Počiatočná investícia sa rýchlo vráti aj po finančnej stránke a po tých ostatných stránkach je to nevyčísliteľné. Je fakt, že sa do toho nepúšťajte, ak "nemáte v hlave jasne definovaný cieľ". Bez toho to nepôjde. Často je nevyhnutné sám seba presvedčiť, že vám táto náhrada poskytuje presne to, čo si vaše telo žiada. Neklamme si, nikotín síce v menšom množstve telo dostane, ale všetko ostatné "padne".
Tu je nastavenie v hlave veľmi dôležité, ale oplatí sa, je to o krok bližšie k úplnému nefajčeniu.
Ešte nie som ani z ďaleka za vodou, ale na dobrej ceste. Zlomové prvé dni prešli bez väčších ťažkostí práve vďaka jasnému cieľu. Nesmrdieť, ráno nekašľať a do kopcov sa púšťať bez obáv.
