Začal recitovať tieto verše:
Na tri rôčky škôlka milá,
rada si nás pritúlila.
Navštívime naposledy
záhradu i všetky triedy.
Lúčime sa, hračky známe,
už odtiaľto odchádzame.
Lebo veľká škola čaká,
na každého predškoláka.
Kým tento jednoduchý text s milou rýmovačkou vychádzal z jeho úst, stislo ma pri srdci a premýšľal som nad tým, ako rýchlo, až príliš rýchlo, ubehlo tých pár rôčkov v škôlke. Dvojčatá vyrástli a čaká ich nová neznáma... Vystískal som ho, pochválil. Zaspal. Aj Marek. Obaja zajtra vstanú a budú sa tešiť, že idú do škôlky. Spomínam na časy, keď tam začínali. Nevyhli sme sa veru ani slzičkám za mamkou, ktorá ich nechala samých. Akoby to bolo včera... Ešte pár dní a je koniec. Koniec jednej krátkej, ale o to dôležitejšej etapy ich života. Ďakujem všetkým učiteľkám, ktoré viedli naše dvojčatá a prajem im spolu s manželkou, aby sa im aj naďalej darilo čo najlepšie pripravovať detičky na vstup do "veľkej školy". A vďaka aj za tú básničku...
