Som so svojimi 5-ročnými synmi na prechádzke a ...ocko pozri aká tučná teta! - zakričí jeden. Inokedy som s nimi v obchode a "exceluje" druhý - ocko aha aká je tu malá teta! zakričí a každý sa otáča. Pozri sa mamka, ten ujo ma málo vlasov! Keby to dotyční ľudia nepočuli, bolo by všetko ok. Ale ako by to mohli nepočuť, keď chlapci stoja rovno pri nich. Darmo budete deťom vysvetľovať, čo je a čo nie je vhodné pred ostatnými hovoriť. Prekvapia vás furt ďalšou a ďalšou perlou, a to práve vtedy, keď to najmenej čakáte.
Dnes sa prihodilo čosi iné. Pravda z nich vyliezla doma. Nepočul to, našťastie, nikto, len my. Prezerali si obrázkovú knihu v detskej izbe a vtedy to prišlo. Nastavili našej rodine zrkadlo tak, ako sa to ešte nikomu nepodarilo. Odrazila sa v tom zrkadle krutá pravda o našej rodinke. Marek, pozri sa, tie dve malé svinky to sme my a tá jedna veľká je mamka. Nie, Oliver, TÁ JEDNA VEĽKÁ SVIŇA, JE OCKO!
Neviem prečo, ale manželku to nenormálne rozosmialo. Ja som pravdu niesol veľmi ťažko... :)
... a začal som sa zamýšľať nad tým, či robím dobre, keď učím deti, aby vždy hovorili pravdu.
